Obdržal len jeden gól v piatich dueloch a tromi zneškodnenými penaltami vo finálovom rosztrele proti Taliansku vychytal Rusku európsky titul na ME do 17 rokov na Slovensku. Pred finálovým zápasom bolo v hre o poctu pre najlepšieho hráča „Golden player“ finálového turnaja niekoľko adeptov. Taliani Federico Dimarco, Elio Capradossi a Mario Pugliese, či ruský obranca Džalmaldin Chodžaniazov sa prezentovali počas celého turnaja výbornými výkonmi.

Nad všetkými však čnel výkon ruského gólmana Antona Mitrjuškina vo finále. Jeho schopnosť čítať hru, dirigovať obranné rady, spoľahlivé zákroky a najmä reakčná rýchlosť v penaltovom rozstrele ho katapultovali do úlohy jediného kandidáta pre titul „Golden player“. Svoje brankárske umenie predviedol už v riadnom hracom čase, kedy udržal 80 minút čisté konto proti silným Talianom. Postupne vychytal skvelým zákrokom hlavičku robustného útočníka Alberta Cerriho, hlavu v dlaniach mali po jeho zákrokoch tiež Luca Vido, Giacomo Sciazza, či Andrea Palazzi.

Finálová „šou“ Antona Mitrjuškina bola opakovaním semifinále, v ktorom tri dni predtým vyradil z hry o titul Švédsko. V mimoriadne zaujímavom rosztrele s výsledkom 10:9 chytil rozhodujúcu penaltu Mirzovi Halvadžičovi a v desiatej sérii sám penaltu premenil.

Výsledná bilancia mladého 17-ročného brankára Spartaka Moskva na záverečnom turnaji ME je fantastická. Počas 400 minút obdržal na turnaji v riadnom hracom čase jediný gól z kopačky Taliana Elia Capradossiho v treťom zápase B skupiny Taliansko – Rusko (1:1) na štadióne pod Zoborom v Nitre. Jeho štyri shootouty v piatich zápasoch a dva zvládnuté penaltové rozstrely posunuli Rusko na trón európskeho šampióna U17 za rok 2013.

Anton Mitrjuškin sa tak zaradil do hviezdneho zoznamu doterajších držiteľov titulu „Golden player“, ktorý udeľuje UEFA pre najlešieho hráča záverečného turnaja ME. Medzi jeho predchodcami nájdeme mená ako Wayne Rooney (triumfoval v roku 2002), Cesc Fabregas (2004), Toni Kroos (2006), či Bojan Krkič (2007).