Ako hodnotíte účinkovanie SR 19 v Japonsku? Je triumf na turnaji pre vás prekvapením?

V rokoch 2009, 2010 a 2011 sme hrali na turnaji v Nigate. Vždy sme prehrali s Japonskom "19" 0:6. Potom nás Japonci už nepozvali. Pochopiteľne. Pozvánka prišla až v tomto roku. Pri nominácii sa trénerovi Malatinskému ospravedlnilo z rôznych dôvodov až 20 hráčov a tak do Shizuoky odcestoval kombinovaný výber SR "18" a "19". Hráči hrali v tomto zložení prvý aj poslednýkrát. Áno, aj preto bol náš výkon, najmä pre nás, prekvapením. Nie však pre Japoncov, ktorí nás od začiatku turnaja favorizovali."

V ktorom stretnutí podal náš tím najlepší výkon a ktorý z duelov bol najťažší?

"Všetky zápasy boli náročné. Do prvého zápasu sme nastupovali po 27–hodinovej ceste do nezvyklého vlhka, tepla a so 7-hodinovým časovým posunom. Proti výberu regiónu Shizuoka sme po bezgólovej remíze vyhrali na penalty. Hneď na druhý deň sme nastupovali proti reprezentácii Kostariky, ktorá deň predtým suverénnym výkonom zdolala domáce Japonsko. Vyhrali sme 2:0, po dobrom taktickom výkone. Po dni voľna sme v rozhodujúcom zápase uspeli nad domácim Japonskom."

Vzhľadom na ťažké klimatické a adaptačné podmienky, čo rozhodlo o našom úspechu?

"Poviem to s úsmevom, že my už historicky hráme vždy dobre a koncentrovane, keď máme zo súpera strach. Tréner Malatinský hráčov presvedčil, že teplo a vlhko sú naša výhoda. Že nevadí ani časový posun, ani únava z cestovania. Neplatia žiadne výhovorky. Okrem toho hráči do bodky splnili trénerove taktické varianty, v nasadení hrali aj v teple absolútne na doraz. Zvládli za štyri dni tri ťažké zápasy v dobrej kvalite."

Zaujal vás niektorý z hráčov kvalitným individuálnym výkonom?

"Porota vyhodnotila ako najlepšieho hráča turnaja nášho Christiana Herca, ktorý hráva v akadémii Wolverhampton Wandererers FC. A keby sa dávali medaily za statočnosť, tak by si ich zaslúžili všetci naši hráči."

Našli ste si vy a výprava počas turnaja čas na návštevu pamiatok alebo zaujímavých miest v Japonsku? 

"Návštevy pamiatok a iné spoločenské vyžitie našej výpravy neprichádzalo do úvahy. Voľno sme mali len jeden deň. Doobeda boli chlapci hodinu a pol v meste, popoludní sa okúpali v oceáne. To bolo z Japonska všetko."

Stretli ste sa vy osobne s japonskými priateľmi?

"Ja som pôsobil v Tokiu štyri roky, spolupracoval s firmou JSP a všetky naše slovensko–japonské kontakty išli cez jej šéfa Akiru Tanaku, ktorý je určite mojim najlepším japonským kamarátom. Spolu s Katkou Onishi, Slovenkou z Košíc, ktorá tam žije 20 rokov, bol s nami celý turnaj. Aj preto, že Japonci nám hradili všetky náklady a on bol zárukou našej kvality. Bolo to jeho želanie, aby som do Japonska pricestoval s tímom aj ja."

Našlo sa v Japonsku niečo, čo vás napriek rokom stráveným v tejto krajine prekvapilo?

"V Japonsku je mnoho vecí inak ako u nás doma. Pozitívnych. Poznám japonský životný štýl. Ľahko sa vám stane, že po návrate domov považujú ľudia vaše rozprávanie za rozprávku. Ten istý problém budú mať teraz aj naši chlapci. Pochopili to. Skrátka Japonsko treba vidieť. Teraz ma prekvapilo, keď po piatich minútach vyhnala služba našich hráčov z oceána pre nebezpečné vlny. Na regeneráciu použili vedľajší aquapark. Osoby s tetovaním však mali vstup zakázaný. A tak niektorí naši hráči si tetovania šikovne zakrývali dlaňami."

Môžeme ako víťaz turnaja očakávať pozvánku aj na budúci ročník SBS Cupu?

"Myslenie Japoncov je pre nás nečitateľné, ale predpokladám, že áno. Konečne sme v Japonsku nesklamali a Tanakova trpezlivosť s nami priniesla ovocie."