Príspevok, ktorý vypracoval JUDr. Jozef Čorba, PhD. z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach sa zaoberá otázkou určenia majetkovej hodnoty práva na služby profesionálneho futbalistu. Vychádza zo skutočností, že na prestupovom trhu sa za nadobudnutie práv na služby profesionálneho športovca spravidla platí odplata. Z toho vyplýva, že hráčske služby majú nejakú hodnotu. V príspevku sa zamýšľa nad tým, ako určiť túto hodnotu, nielen v prípade prestupu ale aj v prípade, ak klub príde o služby hráča v prípade jednostranného ukončenia zmluvy z jeho strany. V tejto súvislosti autor hodnotí závery rozhodnutí Športového arbitrážneho súdu v prípadoch jednostranného skončenia zmluvy profesionálneho futbalistu bez oprávneného dôvodu.

Prinášame Vám z neho krátke ukážky, úplne znenie aj s odkazmi na zdroje si môžete prečítať na webstránke UČPS.

Úvod

Šport sa v posledných desaťročiach stal predmetom komercionalizácie. Vytvorili sa profesionálne športové súťaže, v ktorých súťažia športovci, pre ktorých je športová činnosť zdrojom zárobku a športové kluby, ktoré majú postavenie podnikateľov, keďže sú vytvárané v právnej forme obchodných spoločností. Do oblasti športu prenikajú trhové prvky.

Čoraz viac sa v súvislosti so športom hovorí ako o ekonomickej či hospodárskej aktivite, najmä pokiaľ ide o komerčne najúspešnejší šport v Európe – futbal. Tendencia vnímania futbalu ako ekonomickej aktivity sa prelína rozhodnutiami súdnych orgánov Európskych spoločenstiev ale aj právnou spisbou.

I. Speňažovanie práva na služby hráča

K speňažovaniu hodnoty hráčových služieb v kolektívnych športoch dochádza na základe prestupovej (transferovej) zmluvy.

Transferová zmluva nie je upravená v žiadnom právnom predpise ako zmluvný typ a môžeme ju označiť za inominátnu zmluvu. Transferovou zmluvou sa zaväzuje predchádzajúci klub, že rozviaže zmluvný vzťah so svojím hráčom na účely jeho prestupu do konkrétneho nového klubu a nový klub sa zaväzuje uzavrieť s týmto hráčom profesionálnu zmluvu a zaplatiť za uvoľnenie tohto hráča určitú odplatu. Táto odplata nie je kúpnou cenou hráča, pretože hráč nie je vlastníctvom klubu, klub k nemu nemá vecnoprávne oprávnenie typu vlastníckeho práva. Uvedená odplata sa označuje ako „odškodnenie za prestup“, jej výška sa určuje dohodou zmluvných strán alebo podporne na základe predpisov príslušných športových zväzov a má predchádzajúcemu klubu kompenzovať stratu určitého peniazmi oceniteľného statku, ktorá mu vzniká v dôsledku prestupu hráča do nového klubu.

II. Odplata za prestup

Odplata za prestup predstavuje hodnotu, ktorú klub získa, za to, že súhlasil s prestupom svojho hráča do iného klubu. V tejto odplate sa prejavuje peňažné vyjadrenie hodnoty hráčových služieb.

Otázkou však ostáva, či možno v súvislosti s prestupovou sumou hovoriť ako o odškodnení za prestup? Aké hodnoty klub stráca a čo je potrebné mu kompenzovať v dôsledku prestupu hráča? Často sa v tejto súvislosti spomínajú náklady na tréning, výchovu a podporu hráča. Ide o určité investície, vynaložené v rôznych formách, ktoré klub investoval do športového i osobnostného rozvoja hráča, s cieľom zvýšiť športovú výkonnosť hráča a v nádeji, že sa mu tieto investície aspoň sčasti vrátia tak, že pomocou tohto hráča (ako aj ostatných) dosiahne klub športové úspechy, ktoré sa odzrkadlia pozitívne na hospodárskych výsledkoch klubu. V dôsledku prestupu hráča do iného klubu sa návratnosť týchto investícii obmedzuje, no ťažko ich vyjadriť presným číslom ako skutočnú škodu.

...

Výška odplaty za prestup pritom zahŕňa aj potenciál hráča (Sluka používa pojem "ľudský kapitál"), hodnotu jeho duševného vlastníctva, jeho prístup a iné faktory spojené s jeho prínosom pre úspech družstva. Takýmito faktormi môžu byť aj somatické predpoklady, jeho telesná konštrukcia, kondícia, výdrž, charakterové vlastnosti, marketingový kapitál (popularita). V ekonomických vedných disciplínach sa už vyvinuli niektoré metodologické postupy pre oceňovanie hráčov ako finančných aktív, ktoré smeruje k stanoveniu výšky odplaty za prestup konkrétneho hráča. Napríklad pre oceňovanie hráčov futbalu bol zostavený model vychádzajúci z CCA (analýza kontingentných nárokov), reálnych opcií a geometrického Brownovho pohybu, pričom sa využil tzv. opta index, ktorý meria výkonnosť hráčov pomocou štatistík ako sú:

1. počet odohraných minút ( v domácich, národných a medzinárodných zápasoch), 
2. počet strelených gólov (opäť diferencované podľa druhu zápasu),
3. počet strelených gólov z voľných kopov a penált, 
4. počet asistencií (gólových prihrávok), 
5. počet dobrých a zlých nahrávok, 
6. počet žltých a červených kariet, 
7. počet kľučiek, 
8. počet premrhaných čistých šancí.

III. Vplyv judikatúry na transferový systém

Je potrebné zdôrazniť, že o odplate hovoríme len v tých prípadoch, ak športovec mení klubovú príslušnosť v situácii, keď je k svojmu pôvodnému klubu viazaný profesionálnou zmluvou. Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ďalej „ESD“) totiž rozsudkom vo veci Bosman rozhodol, že v rozpore s čl. 48 ZES sú pravidlá prijaté športovými združeniami, podľa ktorých profesionálny futbalista z jedného členského štátu po skončení svojej zmluvy, ktorá ho viaže k niektorému klubu, môže byť zamestnaný klubom z iného členského štátu, len vtedy, ak tento nový klub zaplatí predchádzajúcemu odškodnenie za transfer, výchovu a podporu. Pravidlá o platení odškodnenia za prestupy hráčov považoval súd za obmedzenie voľného pohybu pracovných síl, napriek tomu, že pritom nejde o hospodársky vzťah medzi klubom a hráčom ako jeho zamestnancom, ide o vzťah medzi jednotlivými klubmi, ktorý však môže obmedziť hráča (zamestnanca) v jeho činnosti.

...

Z dôvodov, aby kluby predsa len dostali nejaké finančné kompenzácie za to, že ich hráč odišiel do iného klubu upravili spomenuté Predpisy o prestupe inštitúty náhrady za výcvik a mechanizmu solidarity. Náhrada za výcvik je v zmysle Prílohy č. 4 Predpisov o prestupe platba, ktorú platí klub, u ktorého sa hráč zaregistruje prvýkrát ako profesionálny futbalista, všetkým klubom, u ktorých bol tento hráč predtým ako amatér registrovaný od svojho 12. roku veku pomerne podľa dĺžky obdobia, ktoré tam strávil, ako formu kompenzácie nákladov, ktoré tieto kluby vynaložili na výchovu, vzdelanie a výcvik takéhoto hráča. Platba sa platí bez ohľadu na to, či mal predtým hráč nejaký zmluvný vzťah s predchádzajúcimi klubmi alebo nie. Dôležité je, že bol v týchto kluboch registrovaný, trénoval s nimi, pripravoval sa s nimi a oni teda mali v súvislosti s jeho tréningom určité náklady. Taktiež pri každom ďalšom prestupe profesionálneho futbalistu nový klub je povinný zaplatiť túto náhradu predchádzajúcemu klubu. De facto teda ide o podobný systém prestupových čiastok, ako platil predtým, s tým, že teraz už je definovaný účel týchto platieb iným spôsobom a aj výpočet tejto platby by mal vyplývať z nejakých skutočne vynaložených nákladov a nie z voľnej úvahy akejsi Zmierovacej komisie alebo iného orgánu príslušného riadiaceho športového zväzu. Pokiaľ však zaplatenie platieb nie je podmienkou pre to, aby hráč mohol začať hrať za nový klub, nejde o obmedzenie slobody pohybu pracovných síl takej intenzity, ktoré by bolo neproporcionálne dosiahnutiu legitímneho cieľu spočívajúce v podpore klubov, ktoré sa venujú výchove a výcviku mladých talentovaných futbalistov. V zmysle čl. 2 Prílohy č. 4 Predpisov o prestupe sú tieto platby splatné až potom, čo je hráč riadne zaregistrovaný v novom klube a jeho prestup je teda zavŕšený.

V zmysle čl. 1 ods. 1 Predpisov o prestupe sa tieto vzťahujú na prestupy medzi klubmi, ktoré patria do rôznych zväzov. Pokiaľ ide o prestupy hráčov medzi klubmi patriacimi do rovnakého zväzu, na tieto sa majú vzťahovať predpisy daného zväzu, ktoré by však mali zohľadniť princípy uvedené v Predpisoch o prestupe, vrátane princípu, že k vypovedaniu športovej zmluvy môže dôjsť len zo športovo oprávneného dôvodu, či princípu, že v prípade vypovedania zmluvy bez oprávneného dôvodu dôjde k uloženiu športových sankcií tej zmluvnej strane, ktorá zapríčinila porušenie zmluvy, ktorým sa budeme venovať nižšie v texte.

IV. Určovanie hodnoty hráčových služieb mimo prestupov

V niektorých prípadoch bude potrebné určiť hodnotu služieb hráča inak ako podľa výšky prestupovej odplaty, a to z dôvodu, že pôjde o prípady, keď sa nebude realizovať transfer hráča na základe zmluvy medzi klubmi.

V oblasti futbalu sa vytvorili pravidlá, ktoré umožňujú hráčom jednostranne ukončiť zmluvu s klubom a bez jeho súhlasu prestúpiť do iného klubu. Môžu tak však urobiť iba z oprávnených dôvodov. Vyplýva to z čl. 14 spomínaných Predpisoch o transfere a statuse hráčov prijatých FIFA v roku 2003. Následne môžu prestúpiť do iného klubu bez toho, aby nový klub za tento prestup musel platiť odplatu.

Ak však hráč ukončí zmluvu bez oprávneného dôvodu a následne prestúpi do iného klubu, bude musieť strpieť hráč i jeho nový klub uplatnenie športových alebo finančných sankcií.

Najviac polemiky však spôsobujú finančné sankcie, ktoré majú postihnúť hráča ukončujúceho zmluvu i jeho nastávajúci klub, a ktoré majú v zmysle čl. 17 spomenutých Predpisoch o prestupe spočívať v platení náhrad pôvodnému klubu vypočítanými ako náhrady za výcvik, avšak zarátajúc aj náklady na daného hráča, ktoré mal predchádzajúci klub pri nadobudnutí práv na tohto hráča (prestupové odplaty), ako aj odmenu platenú hráčovi podľa jeho predchádzajúcej profesionálnej zmluvy (ktorú hráč jednostranne ukončil), ako aj odmenu, ktorú mu klub ešte mal platiť v budúcnosti.

Záver

V súčasnosti už neexistujú pochybnosti o tom, že právo športového klubu na výkony resp. služby jednotlivých hráčov má svoju ekonomickú hodnotu. Doposiaľ sa však neustálili konkrétne pravidlá, ktoré by ustanovovali, akým spôsobom je potrebné túto hodnotu určiť.

V predloženom príspevku sme poukázali na niektoré spôsoby, ktoré sa jednak vyvinuli v teórii, a vychádzajú z niektorých objektívnych kritérií, založených na merateľných veličinách športového výkonu hráča.

Iné spôsoby vyplynuli z judikatúry a vychádzajú skôr zo subjektívnych kritérií, vyplývajúcich zo zmluvných dojednaní medzi športovým klubom a športovcom alebo medzi športovými klubmi navzájom. Berú do úvahy výšku odplaty, ktorú si klub hráč dojednal s klubom ako aj výšku odplaty, ktorú klub vynaložil na získanie hráča alebo odplaty, ktorú dostal alebo mohol dostať za jeho prestup do iného klubu.

Podľa nášho názoru je možné za použitia týchto postupov dospieť nielen k záveru o hodnote služieb hráča, ale aj o určení určitých aktív športového klubu. Zistenie tejto hodnoty má význam nielen pri posudzovaní výšky transferovej odplaty alebo náhrady pre športový klub, v prípade odchodu hráča do iného klubu, ale aj z dôvodu posudzovania hodnoty majetku klubu v prípade konkurzu, či v prípade fúzie športových klubov, prevode súťažnej licencie alebo pri predaji podniku.