Futbalovou komunitou a verejnosťou otriasol prípad útoku na fanúšikov MFK Ružomberok. O to viac, že zranené boli deti vo veku 9 a 13 rokov, hráč a hráčka žiackych výberov klubu, ktorí prišli s mamou podporiť svoj klub na zápas do Bratislavy. V 83. minúte stretnutia ŠK Slovan Bratislava - MFK Ružomberok otriasol štadiónom hlasný výbuch pyrotechniky a zápas sa prerušil. K situácii sa vyjadrili kompetentné strany, Disciplinárna komisia SFZ svoj verdikt vynesie na svojom štvrtkovom zasadnutí, polícia po výtržníkoch pátra a domáci klub vypísal odmenu pre toho, kto poskytne svedectvo smerujúce k usvedčeniu pacháteľa alebo páchateľov.

Otázka diváckeho násilia na štadiónoch však nie je nová. Už v máji bola predložená do pripomienkového konania novela zákona o organizovaní športových podujatí. Rozsah zmien v pôvodnom zákone bol však natoľko veľký, že bolo nutné navrhnúť úplne nový zákon. Práve v čase, kedy došlo k tak vážnemu ohrozeniu zdravia fanúšikov na futbale, je tento návrh v pripomienkovom konaní (do 25.08.2013). Jedného z jeho spoluautorov a zároveň člena Výkonného výboru SFZ Petra Sepešiho sme preto oslovili, aby objasnil niektoré otázky, ktoré v súvislosti s diváckym násilím, sú aktuálne predmetom celospoločenskej diskusie.

Prehrať video

"Takéto závažné incidenty z pohľadu trestného práva sú postihnuteľné aj podľa súčasnej právnej úpravy," povedal na úvod Peter Sepeši. "Pripravovaná zmena zákona by mala pomôcť prevencii. Teda priniesť nástroje a opatrenia, ktoré by mali pomôcť v budúcnosti predísť tomu, aby k takýmto incidentom vôbec došlo." V spoločnosti sa objavujú aj názory, že túto udalosť treba pomenovať 'teroristický čin'. "Nechcem prejudikovať právnu kvalifikáciu tohto činu, na to sú orgány činné v trestnom konaní. Teroristický čin má svoje znaky, ktoré sú uvedené v trestnom zákone, predpokladá sa napríklad špeciálny úmysel tohto činu. V prípade preukázania by sa dalo o tom uvažovať. No je možné, že išlo o hodený delobuch bez toho, aby si človek, ktorý ho hodil, uvedomoval dôsledky toho, čo robí. To už bude na orgánoch, ktoré zistia kto, prečo a za akých okolností sa tohto skutku dopustil," vysvetlil Sepeši.

Incident opäť priblížil verejnosti otázku, či je aktuálna legislatíva dostatočná a či nedokážeme takýmto udalostiam v súčasnosti predchádzať. "Nový zákon prináša komplexný systém, ktorý je logicky prepracovaný a nadväzujú na seba zodpovednosti jednotlivých subjektov. Budú tu nástroje preventívneho i sankčného charakteru," povedal člen VV SFZ pre futbalsfz.sk. "Zákon prináša nové inštitúty ako inštitút predbežného zákazu účasti na športových podujatiach, kde bude možné osobe obvinenej z priestupku ihneď po podujatí, prípadne po zadržaní, uložiť zákaz formou predbežného opatrenia," predstavil Peter Sepeši jednu z noviniek zákona. Aj v prípade prijatia nového zákona je však potrebné, aby bol aj vykonateľný a ľudia, aby ho dodržiavali. "Človek tvorí a buduje systém, stanovuje jeho pravidlá a človek potom musí zabezpečiť, aby aj fungoval. Snažili sme sa poznanie z praxe pozbierať, vyhodnotiť a v návrhu zákona nájsť vyvážený stav dotknutých záujmov a hodnôť a ponúknuť právnu reguláciu organizovania športových podujatí tak, ako by to riešenie bolo vyvážené."

Bude potrebné, aby všetci, ktorí dali pripomienky, poznatky z praxe, diskutovali s právnikmi, si potom tento zákon osvojili, mali záujem o verejný poriadok, a tak sa mohli pokojne zhromažďovať pri verejných podujatiach. Súčasťou bezpečnosti by malo byť aj vytvorenie špeciálneho informačného systému, do ktorého budú mať všetci kompetentní prístup. V ňom by mali byť všetky informácie potrebné k vyhodnoteniu bezpečnostných rizík na futbalových štadiónoch a aj informácie o 'tiežfanúšikoch', ktorí sa v minulosti na štadióne previnili. Systém predpokladá, že o týchto osobách sa bude viesť evidencia obsahujúca osobné údaje a takisto fotografie. "Tieto údaje sa zbierali aj doposiaľ, ale boli roztrieštené v rôznych evideniciách na obciach, na polícii, na registri trestov. Táto roztrieštenosť spôsobila, že sme nemali prehľad o tom, kto a akým spôsobom sa dopúšťa trestných činov v súvislosti s účasťou na športových podujatiach. Ak nevieme, voči čomu chceme prijať účinné opatrenia, musíme to najskôr poznať, aby sme to potom vedeli upraviť a reagovať na to," povedal Peter Sepeši.

Zároveň pripúšťa, že ak by takýto systém fungoval už v súčasnosti, dalo by sa situácii predísť. "Možno by sme zistili, že páchateľ tohto trestného činu bol v minulosti niekoľkokrát priestupkovo postihnutý za nedovolené používanie pyrotechniky alebo za iný násilný delikt v súvislosti s účasťou na športovom podujatí a možno sme zachytili jeho patogénny vývoj, čo sa týka kriminality, podstatne skôr a mohli by sme prijať potrebné preventívne i represívne opatrenia, ak by to bolo potrebné aj v záujem tejto osoby. Predpokladám, že sa možno jednalo o mladého človeka, ktorý tým, čo urobil si pokazil život, a to nikto nechce. Chceme ľuďom, ktorí majú takéto sklony a problémy, pomôcť a tým pomôžeme aj futbalu," zamyslel sa.

Prehrať video

Slovenský futbalový zväz sa snaží, aby sa na futbalové štadióny vrátili diváci. Príkladom je nielen účasť na novelizácii zákona, ale i projekt rekonštrukcie štadiónov na Slovensku. Tu musí ísť ruka v ruke nielen kultúra prostredia a dobre postavená legislatíva, ale aj slušné správanie sa všetkých divákov. "Drvivá väčšina incidentov bezpečnostného charakteru na stretnutiach sa udeje v diváckych sektoroch hostí. Zaviedli sme povinnosť predaja vstupeniek na meno a priezvisko pri rizikových podujatiach. Zrejme táto povinnosť bude rozšírená na všetky podujatia najvyšších súťaží (pozn. futbalových a hokejových)," priblížil situáciu P. Sepeši. "Tým sa zabezpečí, že tam prídu osoby, ktoré sú známe a ich totožnosť je overená. Ak sa niečoho dopustia, tak ich vieme ľahko a rýchlo identifikovať. Vieme zistiť, keby mali záujem o kúpu vstupeniek osoby, ktoré nemajú povolený vstup a kúpu im neumožniť. Ani tesne pred stretnutím."

Zápas ŠK Slovan Bratislava - MFK Ružomberok nebol nikým kompetentným vyhodnotený ako rizikový zápas, hovorilo sa o šlágri kola. O to viac je incident prekvapujúci a predkladá na zodpovedanie otázku, podľa čoho určiť bezpečnostné riziká stretnutí. "Verím, že do budúcnosti bude rizikových podujatí čím ďalej, tým menej. Toto stretnutie vôbec nemuselo mať príznak rizikového, pretože podľa známeho zoznamu hosťujúcich fanúšikov sa nečakala konfliktná skupina, ktorá by mala prísť do Bratislavy, a že by s ňou mali byť problémy. Zrejme organizátor, ani obec, ani policajný zbor nemali dôkazy a indície o tom, že by na tomto stretnutí hrozil bezpečnostný incident, preto toto stretnutie nebolo označené ako rizikové," začal vysvetľovať. "Potom by za rizikové mohlo byť označené každé stretnutie."

Priestupky a činy jednotlivcov sa v prípade športového podujatia spájajú s anonymitou skupiny, davu a možno hovoriť o určitej pasívnej solidarite, najmä z dôvodu, že členovia skupiny vedia jednotlivca identifikovať aj voči kompetentným orgánom. Napriek tomu sa tak nedeje, a preto je niekedy nemožné páchateľa usvedčiť a zábraniť mu v ďalšom takomto konaní. "Problémom v spoločnosti je choroba demokracie, taká letargia. Ľudia sú dosť pasívni aj v iných závažných spoločenských otázkach a témach. Verím a dúfam, že takýto veľmi zlý moment, kedy došlo k ublíženiu na zdraví nevinných detí, ktoré prišli s rodičmi sa pozrieť na svoj tím, urobí určitý zlom aj v tom prístupe a myslení ľudí, ktorí takto pasívne zmýšľali a uvedomia si, že ak si neochránia svoj priestor a komunitu, tak to za nich nikto iný neurobí," povedal P. Sepeši. "Očakávame viac uvedomelosti od funkcionárov a fanklubov, pretože ak bude tento trestný čin kvalifikovaný s trestnou sadzbou 10 a viac rokov, tak môže byť považovaný za trestný čin neoznámenia trestného činu, ak by niekto umožnil páchateľovi, aby unikol trestnému stíhaniu," predstavil širší dosah na okolie páchateľa či páchateľov.

Na záver rozhovoru pre oficiálnu stránku SFZ zhrnul svoj pohľad na udalosti člen Výkonného výboru SFZ Peter Sepeši týmito slovami: "Je to skúška pre celú futbalovú a športovú komunitu, či sa dokáže zomknúť a exkomunikovať z účasti na svojich spoločenských stretnutiach, kde všetci hľadáme priateľov, emóciu, príbeh športového stretnutia alebo športovcov, aby sme tam mali pocit bezpečia a pokoja. Aby sa na štadióny vrátili rodiny a deti. Ja sám nechodím na štadión s celou rodinou, pretože to manželka odmietla. Občas zoberiem syna, ale tiež s výhradami manželky, takže verím, že sa zo štadiónov stane miesto, kde to bude tak, ako keď sa pozeráme v televízii na štadióny na západe. Tam vidíme krásne ženy, celé rodiny, deti. To si prajem."