Narodil sa v Solčanoch, vyrastal však v Bratislave a keď ako deväťročný zavítal na Tehelné pole, málokto mohol tušiť, k akým úspechom dovedie o niekoľko rokov tento chlapec bratislavský Slovan a československý futbal. Do Slovana prišiel ako 9 ročný a už v dorasteneckom veku hral ligu pod vedením trénera Michala Vičana. Tréner Hucko ho neskôr skúšal v útoku a až tréner Jozef Vengloš v ňom objavil výborného stopéra. S výnimkou vojenčiny v banskobystrickej Dukle (1977-1978) zostal verný belasým farbám celé desaťročie. 

V reprezentácii debutoval na deň presne pred pred 41 rokmi 27.03.1974 v Drážďanoch v prípravnom zápase NDR – ČSSR (1:0) v deň svojich 24. narodenín. Nasledovalo 30 zápasov v rade v reprezentačnom drese. Jeho forma vyvrcholila následne na záverečnom turnaji ME 1976 v Juhoslávii, kde vo finále bol exekútorom tretieho pokutového kopu v záverečnom rozstrele a po záverečnom hvizde zdvihol nad hlavu trofej pre európskeho šampióna.

Počas kariéry patril k najlepším svetovým stredovým obrancom a často ho prirovnávali k Franzovi Beckenbauerovi. V roku 1976 bol šiestym najlepším futbalistom Európy a v ankete o najlepšieho futbalistu storočia na Slovensku sa umiestnil hneď za Jánom Popluhárom a Jozefom Aadamcom. S reprezentáciou sa rozlúčil na ME 1980 v Taliansku, kde získal do zbierky ďalšiu, tentoraz bronzovú medialu opäť po penaltovom roszstrele na rímskom štadióne proti domácemu Taliansku.

Záver kariéry strávil v belgickom FC Bruggy (1981-1982) a vo francúzskom mestečku Thonon. Po skončení aktívnej činnosti začal belehradský kapitán pracovať ako futbalový funkcionár a manažér, počas pôsobenia trénera Vladimíra Weissa bol súčasťou podporného tímu slovenskej futbalovej reprezentácie. Slovenský futbalový zväz a fubalová rodina na Slovensku posiela do Švajčiarska, kde oslávenec Anton Ondruš v súčasnosti žije neďaleko Lausanne, srdečné pozdravy a praje pevné zdravie, šťastie a radosť nielen z futbalu. Živió, kapitán!