Poznali ste Jána Popluhára predtým, ako ste začali tvoriť známku s jeho podobizňou?

"Poznal som ho okrajovo. S jeho životom, úspechmi a osobnostnými črtami som sa zoznámil až počas práce. Zaujalo ma, že hoci bol obranca, na fotkách sa javil skôr ako útočník. Vyzeral dynamicky, sústredene. Bol to dynamický športovec. A zároveň, ako som mohol poznať, aj mimoriadne skromný. To spojenie dynamickosti a skromnosti v osobnosti Popluhára dobre ilustruje z môjho pohľadu rozdiel medzi futbalom v minulosti a dnes. Za Popluhára sa hralo akoby viac srdcom a pre ušľachtilejšie ciele."

Čo všetko ste museli urobiť, kým ste sa pustili do tvorby diela?

"Predovšetkým nájsť zodpovedajúci materiál. Prišlo obdobie hľadania vhodnej fotografie. Navštívil som Múzeum telesnej kultúry, študoval som rodinné archívne fotografie. Takmer všetky boli  čiernobiele."

Z množstva fotografií, ste museli vybrať jedinú. Podľa čoho ste sa rozhodovali?

"Vybral som výrez fotografie, ktorá zachytáva Popluhára pri obrannej činnosti. Zabral som ho do pol pása,  aby bolo vidno detail tváre. Nechcel som skĺznuť do roviny portrétov. Portréty zvečňujú väčšinou prezidentov a sú to kresby. Známka je v duchu retro, čo je logické vzhľadom k obdobiu, v ktorom Popluhár hral. Navyše má na sebe oblečený dres ČSSR, v ktorom dosiahol najvýraznejšie úspechy kariéry."

Existuje niečo, čo bolo vo vašich predstavách, ale napokon ste od realizácie upustili?

"Známka je relatívne malý priestor na vyjadrenie a tak pracujete so symbolmi ako s nositeľmi informácií. Popluhár ako doteraz jediný Slovák hral vo Výbere sveta pod hlavičkou FIFA proti Anglicku pred 50 rokmi. To sa pýtalo na známku. Uvažoval som o vlajkách štátov. Boli pekné, ale vznikol problém. Prvá vlajka bola v poriadku. Anglická. Otázkou bolo – aká bude tá druhá? Núkala sa československá, za ktoré Popluhár hral. Ale dnes by sa javila už ako česká... Napadne vám -  slovenská, no v roku 1963 kedy sa zápas hral predsa taká neexistovala a Popluhár nikdy za Slovensko nenastúpil... Nakoniec som to vyriešil kompromisom v podobe červených kruhov."

Súčasťou známky je aj Obálka prvého dňa, alebo v skratke FDC.

"First day celebration (FDC) je akoby rodný list známky. Obsahuje pečiatku s údajom, v ktorý deň bola známka vydaná. Na FDC som je znázornený Ján Popluhár  v akcii vo výskoku, kedy je o hlavu vyššie ako protihráči. Nakoniec, častý obrázok z jeho súbojov vo vzduchu."

Je na známke niečo, čo si na prvý pohľad nevšimneme?

"Možno biely okraj, ktorý lemuje celú známku s výnimkou plochy s výrezom Jána Popluhára. Ten presahuje až na samý okraj známky."

Ako dlho trvá také spracovanie známky?

"Záleží od témy a od zložitosti. Niekedy dva až tri mesiace."

Koľko konkrétne trvalo vám spracovanie známky Jána Popluhára?

"Zhruba jeden a pol mesiaca. Najprv sa bolo treba zoznámiť s osobnosťou Jána Popluhára, potom som zháňal materiál, hodnotil. Neskôr sa dostali k slovu návrhy, zmeny, hodnotenia – až kým nebol na svete finálny výsledok. Známka je malé umelecké dielo. V spojení s podobizňou konkrétneho športovca ide o unikát."

Aký je váš osobný vzťah k futbalu a k športu? Navštívili ste niekedy futbalový zápas?

"Ja nie som športový typ. Radšej som sedával za stolom. Na strednej škole v Bratislave som si rád zahral futbal, hádzanú, volejbal, ale nikdy šport nebral príliš vážne. V 80-rokoch som chodil na Slovan. Utkveli mi derby zápasy s Trnavou. Tie mali náboj."

Kto je vašim najobľúbenejším futbalistom?

"Martin Škrtel a musím tiež spomenúť Ľubomíra Moravčíka."