Do veľkého futbalu vstúpil v roku 1999 v drese bratislavského Slovana, najslávnejšie obdobie kariéry vyšperkoval účasťou v Lige majstrov v slávnych časoch Artmedie Peržalka. Legionársky chlebík okúsil v Saturne Ramenskoje a posledné góly v najvyššej súťaži strieľal v drese DAC Dunajská Streda. Reč je o 33-ročnom Branislavovi Fodrekovi. Po bohatej hráčskej kariére stojí pred výzvou stať sa rovnako úspešným trénerom. Na túto tému sme sa s ním rozprávali krátko pred písomným testom v rámci prijímacích skúšok na školenie trénerov licencie UEFA "A" za rok 2015 v Senci.

Len nedávno ste pôsobili v domácej najvyššej súťaži v úlohe hráča. Aké sú vaše doterajšie trénerské skúsenosti?

"Rok pôsobím v Senci v úlohe asistenta trénera mužstiev do 17 rokov a do 19 rokov. Hrať a trénovať sú dve rozdielne veci. Treba nájsť rovnováhu medzi odbornými vedomosťami a praxou. Keď sa tieto dve roviny skĺbia, môže sa človek posúvať ďalej a jedného dňa sa môže dočkať úspechu aj v trénerskej oblasti." 

Určite budete vychádzať z poznatkov, ktoré ste mohli odpozerať od skúsených trénerov počas hráčskej kariéry.

"Musím povedať, že som mal na dobrých trénerov šťastie. Snažil som sa od každého zobrať to dobré. Samozrejme, človek si pamätá, čo mu ako hráčovi vyhovovalo a čo nie a z toho vychádzam aj teraz. Snažím sa vnášať do tréningového procesu to, čo som spoznal ako prínosné pre hráča, na druhej strane to treba rozlišovať. To neobľúbené býva často tiež nevyhnutné. Mení sa aj doba. Kondícia sa dá dnes nabrať aj zábavnejšou formou ako v minulosti. Snažím sa, aby to chalanov bavilo a aby sa posúvali."

Hovorí sa, že z dobrého hráča ešte nemusí vyrásť dobrý tréner.

"To je pravda. Tréner s hráčskou minulosťou má však výhodu v tom, že ak si prešiel niektorými náročnými, možno až stresovými situáciami, vie daný problém lepšie vyhodnotiť. Samozrejme, za predpokladu, že k skúsenostiam pridá aj odborné teoretické znalosti, ktorým sa musí tiež poctivo venovať."

Prichytíte sa pri sledovaní zápasov, že analyzujete z pohľadu trénera rozostavenie mužstiev, taktiku alebo iné odborné herné prvky mužstiev?

"Kto sa trošku venuje trénerstvu, sleduje zápas inou optikou. Výkony mužstiev, jednotlivcov a ich správanie vnímam určite inak ako bežný fanúšik."

Aký ste boli vy hráč pre trénerov? Ako vidíte sám seba s odstupom času z pohľadu trénera?

"Myslím, že tu nebol problém nikdy. Nechýbala mi cieľavedomosť, vedel som čo chcem a za čím idem. Snažil som sa dať futbalu maximum. Hovorí sa, že čo človek dá futbalu, to sa mu aj vráti. Presne o tom to je. Tak to vnímam aj ja z vlastnej skúsenosti. Čo futbalu dáš, to ti aj vráti."

Najkrajšie obdobie futbalovej kariéry sa spája s úspešným účinkovaním v Lige majstrov v drese Artmedie Petržalka.

"Už je to len história. Samozrejme, zostali mi pekné spomienky. Pri stretnutiach s bývalými spoluhráčmi a priateľmi si rád na zápasy na európskej scéne zaspomíname. Na to sa nezabúda."

Doteraz platí, že vtedajšie vystúpenie petržalskej Artmedie v sezóne 2005/2006 je najúspešnejším v európskych pohárových súťažiach v ére samostatného Slovenska.

"Mali sme šťastie, no hovorí sa, že to kráča naproti vždy tomu pripravenému. Zišla sa vynikajúca partia, skvelý realizačný tím, mali sme potrebnú kvalitu a pomohlo aj spomínané šťastie. V predkole sme postúpili doma cez Kajrat Almaty gólom v nadstavenom čase, potom sa už okolnosti prikláňali na našu stranu a viezli sme sa na pozitívnej vlne. Samozrejme, je za tým treba vidieť penzum práce trénerov Weissa, Hippa, realizačného tímu a celej partie."

Hovoríte o šťastí, keď Pavol Staňo hlavičkou posunul vaše mužstvo do predĺženia a následne ste v ňom vybojovali postup, no na kopačky sa vám prilepila, a to doslova, aj smola. Vaščák mohol poslať Artmediu na postupovú druhú priečku v poslednom skupinovom zápase doma proti Portu. Loptu z päťky nedokopol do prázdnej bránky, uviazla v blate.

"A okrem tejto situácie môžeme tiež spomenúť  neodpískanú penaltu, o ktorej sa dodnes hovorí. Ale tak to vo futbale chodí. Raz to šťastie máte, raz nie. Napriek tomu, bolo to krásny úspech, na ktorý sa spomína dodnes a je navždy zapísaný do histórie slovenského klubového futbalu. 

Kvalitné výkony v pohárových suťažiach vám vyniesli reprezentačnú pozvánku.

"Bolo to za éry trénera Dušana Galisa, ktorý mi dal dôveru v barážovom zápase proti Španielsku, kde som odohral sedem minút a tiež v prípravnom stretnutí proti Belgicku. Škoda, že tých štartov nepribudlo viac, ale treba povedať, že konkurencia v mužstve bola veľká, na mojom poste hrali kvalitní hráči. Bola to krátka a pekná futbalová anabáza, som vďačný za tieto štarty."

Ste na prahu novej futbalovej kapitoly. Máte svoje trénerské sny?

"Neviem či ich nazvať snami, ale tak ako som niečo vo futbalovom živote dostal, rád by som nadobudnbuté odovzdal ďalším. K tomu vedie dlhá cesta, mám sa čo učiť, som na samom začiatku."