"Mám sedemdesiat, z môjho života teda už je veľa za mnou a málo predo mnou," skonštatoval jubilant. "Mojím životným šťastím bolo, že rodičia si ma v povojnovom chaose kdesi našli ako opustenú sirotu a vychovali ma."

Rodák z Trenčianskych Teplíc sa cíti Nitrančanom telom i dušou, hoci najmä vďaka futbalu prešiel celý svet.

Bol však aj hokejistom, počas vojenčiny v Bratislave obliekal futbalový dres ČH a hokejový BEZ-ky. Ostane v histórii zapísané, že spolu s Fedorom Štarkem boli poslední nitrianski takzvaní obojživelníci.

Ešte nemal sedemnásť, keď začal hrať futbal za mladší dorast a hokej už za „áčko“. No zasiahol osud, v druhom zápase za prvý nitrainsky tím si na futbalovom trávniku vážne zranil koleno, ktoré už nikdy nebolo v poriadku a v roku 1970 ukončil hráčsku činnosť. Hneď začal ako tréner mladšieho dorastu AC Nitra, lebo chcel zostať pri futbale.

Aj preto absolvoval na FTVŠ diaľkovo trénerské štúdium, v roku 1982 mu v Nitre ponúkli miesto šéftrénera mládeže a post trénera staršieho dorastu, čo vtedy prijal s nevôľou. "Práca pri mládeži ma v tej chvíli vôbec neoslovovala..." Ale to sa rýchlo zmenilo, stál pri zrode fungovania renomovanej mládežnickej nitrianskej liahne. Jeho prácu si všimli na zväze v Prahe, v roku 1983 sa stal trénerom reprezentačnej šestnástky. Pri federálnych národných tímoch ostal do leta 1988, kedy prevzal nitrianske ligové mužstvo.

V najvyššej súťaži viedol Nitru, Žilinu, Púchov a Trnavu, na konte má 148 ligových zápasov, po boku Milana Máčalu sedel ako jeho asistent na lavičke reprezentačného áčka v 24 stretnutiach, vo dvoch kvalifikáciách viedol slovenskú dvadsaťjednotku, ktorej prvým trénerom v novodobej histórii sa stal po rozdelení Česko-Slovenska. “Odskočil“ si do Japonska, kde pôsobil ako expert v tokijskom Japan sport Promotion, i do Česka, kde bol tri roky športovým riaditeľom Viktorie Žižkov. A zabúchal na žurnalistické dvere. "Novinové články, úvahy a postrehy o futbale som písal od roku 1990. Vždy som popisoval futbalový svet taký, aký bol. Mohol som si to dovoliť, lebo som nebol na nikom závislý."

Jeho osobné vyznanie? "Od narodenia som šťastlivec. A dúfam, že to tak ešte nejaký čas zostane."

Jubilea sa dožíva v plnom zdraví. Živió, Milan!

MILAN LEŠICKÝ

NARODENÝ: 11. júla 1945 v Trenčianskych Tepliciach

HRÁČSKA KARIÉRA: futbal - AC Nitra (1960 - 1970, ČH Bratislava (1967/68), hokej - Štart Nitra (1960 - 1972) BEZ Bratislava (1967/68)

TRÉNERSKÁ KARIÉRA: Nitra (1970 – 1974 a 1975 – 1979 B tím, 1974/75 asistent A tímu, 1988 – 1991 A tím), Galanta (1979 – 1981), Zlaté Moravce (1981/82), tréner ČSSR 16, 17, 18 (1983 – 1988, odkaučovaných viac ako 160 medzištátnych zápasov), asistent trénera ČSFR A (1990 – 1993, 24 zápasov), Slovensko 21 (1993 – 1997, 43 zápasov), Japan sport Promotion Tokio (1998 – 2001), futsal Incar Bratislava (2002 – 2003), Žilina (2003), Púchov (2004), Trnava (2004/05), v najvyššie súťaží má na konte 148 zápasov

FUNKCIONÁRSKA KARIÉRA: športový riaditeľ Viktorie Žižkov (2005 – 2008), člen VV SFZ (od 2012)

ÚSPECHY: dorastenecký majster ako hráč 1963/64, ako tréner 1982/83, 3. miesto v lige 1988/89, majster 2002/03, majster vo futsale s INCAR Nitra 2002/03

PROJEKTY: výchova profesionálneho futbalistu v Nitre, Interi Bratislava, „Renato“ projekt v Tokiu, prvý profesionálny klub v ČSFR (Nitra 1990), systém 1. a 2. ligy po osamostatnení slovenského futbalu (1992), ako predseda TMK SFZ systém všetkých slovenských súťaží, v roku 1993 sa všetky volali liga, od prvej až po siedmu