Prišlo ich jedenásť: Alexander Vencel, Ján Pivarník, Ján Švehlík, Karol Dobiaš, Anton Ondruš, František Štambacher, Pavol Biroš, Jozef Móder, Pavol Michalík, Dušan Herda a tréner Jozef Vengloš. Tešil sa aj Ladislav Jurkemik, ale tomu do plánov zasiahli rodinné záležitosti a tak namiesto do Trnavy cestoval do Prahy. Inak by sa z „Belehradčanov“ dala postaviť parádna zostava, na lavičke s legendou...

”Boli sme partia, to bol základ,” vrátil sa k ceste za triumfom pre 40 rokmi Jozef Móder, ktorý vystrieľal postup vo štvrťfinále cez ZSSR troma gólmi (po výsledkoch 2:0, 2:2). Všetci z vtedajšieho kádra sa toho držali. ”Presne tak a mali sme sebavedomie, trúfli sme si na každého súpera, hoci v novinách sme boli „odsúdení” na 4. miesto,” usmieval sa kapitán vtedajšieho mužstva Anton Ondruš. Ten nestratil rokmi nič zo svojho výsostného postavenia lídra: sediac za stolom medzi kamarátmi, stojac pred kamerami a mikrofónmi novinárov, mal hlavné slovo, kapitánske.

”Potichu sme tam šli, nenápadne,“ zaspomínal si Ján Pivarník. Lenže po víťazstve v semifinále nad Holandskom 3:1 vyšli z tieňa. ”No, dal som v tom zápase dva góly, to je pravda. Prvý bol parádny, hlavička bola nechytateľná, druhý nešťastný: po mojom zásahu šla lopta od brvna do Viktorvho chrbta a do brány. Vlastenec, ale to patrí k futbalu. Dali sme im potom ešte dva kusy,“ opisoval svoje dva góly – koľkýkrát už v živote – Ondruš. A k mužstvu dodal: ”Vždy sa hovorilo, že Česi sú tí chytrí a my tí bojovní, v tejto partii platilo, že Česi aj bojovali a my Slováci sme aj vymýšľali.”

Ako sa dalo vyhrať finále? ”Recept bol jasný, dať prvý gól. To nemajú Nemci radi,“ Karolovi Dobiašovi bolo vtedy aj teraz všetko jasné. Prvý gól strelil Švehlík, práve populárny „Patino” zvýšil na 2:0. Napokon sa po remíze 2:2 po 120 minútach rozhodovalo v jedenástkovom rozstrele, zakončil ho Panenkov legendárny oblúčik. "Skutočne to boli nezabudnuteľné chvíle. V podmienkach vtedajšieho Československa sme dosiahli výsledok, aký dosiaľ žiadne mužstvo nezopakovalo. Verím, že súčasná generácia sa k nám priblíži a dosiahne na Eure vo Francúzsku úspech, že v prvom zápase zdoláme Wales a potom uhráme ešte jeden bod, aby sme spečatili postup," povedal Alexander Vencel. ”Jasné, nech aj táto generácie dosiahne to, čo my,“ odprevádzal kozákovcov do Francúzska Dobiaš.

Prezident SFZ Ján Kováčik, hostiteľ belehradskej zlatej partie na slávnostnom obede, to povedal jasne: ”Sme hrdí na vás všetkých, písali ste históriu nášho i európskeho futbalu, to sú výnimočné zápisy. Bolo by krásne, ak by na vaše hlboké stopy nadviazali súčasníci – výkonom, výsledkom, možno medailou...”

A potom pred vyše 18 tisíc divákmi si v prestávke medzištátneho zápasu Slovensko – Severné Írsko prevzali všetci skôr menovaní pamätnú plaketu a reprezentačný dres so svojím menom.

Od Belehradu 1976 uplynie presne 40 rokov 20. júna, v tento deň hrá naše Kozákovo Slovensko tretí zápas v B skupine na ME 2016 proti Anglicku. Aj partia okolo kapitána Ondruša sa na ceste za titulom musela vysporiadať s reprezentáciou Albionu. Symbolické...?