Do života ju uviedli prezident SFZ Ján Kováčik, predseda VsFZ Ing. Richard Havrilla, ktorý je aj prvým viceprezidentom SFZ, bývalý prezident SR Ing. Rudolf Schuster a reprezentačný tréner Slovenska Ján Kozák. Autor publikácie, známy publicista Eugen Magda sa rozhodol priaznivcom najpopulárnejšieho športu priblížiť zrod tejto hry na Slovensku a hlavne na východe nášho územia siahajúceho kedysi až do Podkarpatoruska v období prvej ČSR.

Jeden z tvorcov histórie futbalu na našom území nám približuje tento šport ešte z čias, keď najmä na dedinách bol v plienkach v podobe, ktorý dnes akoby už pochádzal z iného sveta. Zaujímavé pritom je, že od jeho zrodu východ nehral podradnú úlohu, lebo Prešov, kde sa táto hra dostala ako prvá, zoznamoval s ňou aj Bratislavu a východ vo viacerých mestečkách ešte pred prvou svetovou vojnou, teda keď patril pod Rakúsko-Uhorsko, sa tiež významne podieľal na jej rozkvete.

Pochopiteľne, s pribúdaním klubov, bolo potrebné vytvoriť pre ne spoločnú strechu. Dlho sa o to pokúšal Slovenský zväz pod maďarským názvom, ale nakoniec túto rolu prevzal Československý sväz futbalu (ČSSF), ktorý v roku 1921 pomohol v terajšej metropole východu založiť Košickú futbalovú župu, ktorú v apríli v roku 1922 premenovali na Východoslovenskú so sídlom na Hlavnej ulici v Košiciach neďaleko Domu svätej Alžbety. Na to všetko významne vplýval košický rodák Anton Straka, ktorý bol jediným Slovákom z desiatich predsedov ČSSF. V samotnej župe bol prvým županom agilný hudobník Augustín Deršák, ktorý prišiel z Čiech do Spišskej Novej Vsi pomôcť Slovákom šíriť kultúrnu osvetu. Potom ho v tejto funkcii vystriedal ďalší Čech JUC. Karel Ratiborský, ktorý súčasne viedol rozhodcovskú komisiu, pričom sám bol aktívnym arbitrom. Tento športový diplomat si získal uznanie, o čom svedčí hlavne to, že aj keď po dvoch rokoch bola vždy voľba župana, až do vzniku Slovenského štátu ho osemkrát nik nevymenil ani raz! Počas pobytu v Košiciach vychoval vlastne aj predsedu Prešovskej župy Jána Mihajla, ktorá vlastne pod vedením prvého Slováka vykazovala činnosť až do konca II. svetovej vojny v Prešove.

Za vyše 90 rokov mala viackrát premenovaná župa pod rôznymi názvami 15 šéfov, z ktorých posledným je teraz v druhom volebnom období po sebe Ing. Richard Havrilla. Keďže z roka na rok je bližšie k jej storočnici, futbal popri vývoji sa musel popasovať aj s politickými zmenami, ktoré najmä za socializmu neraz necitlivo zasahovali do futbalu, jeho štrukturálnych zmien a predovšetkým kádrovo do jeho zloženia, kde sa neraz odbornosť ocitla na vedľajšej koľaji. Bolo to vidieť na násilnom degradovaní kvality, pri presadzovaní futbalových oddielov podľa rezortov, vojsk, či likvidovaní mužstiev s historicky silnou minulosťou, pri odstraňovaní nepohodlných ľudí, prílišnom napodobňovaní sovietskeho futbalu v rokoch 1948, 1952,1953 do našich pomerov i tiché a čiastočné naprávanie chýb v trojkolovej sezóne 1957/58. Jednoducho - napáchalo sa veľa zla, čo zbytočne ochudobňovalo náš futbal, ktorý mohol byť o krok ďalej.

O posledných rokoch vieme už viac, ale všeličo nedobré z minulosti zostalo v tomto športe dodnes a vychádza na povrch neraz v nepravý čas. Dosť veľa sme zabudli na historickú minulosť, aby sme mali pred očami to, čo nebolo dobré, ale aj všetko, čo napomáha k napredovaniu tejto hry. Verme, že raz príde ešte ten pravý čas, lebo dnes je dobré, že čiastočne konečne zachraňujeme aspoň to, čo sa ešte zachovalo. Pritom veľa veci si hodno pripomínať.

"Kedysi v ére ČSR mohli hrať I. ligu len české celky, lebo tie mali profesionálnu organizáciu, kým na Slovensku vládol ešte amaterizmus. Vznikom divíznych súťaži v polovici tridsiatych rokov sa všetko zmenilo, lebo ich víťazi hrali po sezóne kvalifikačný turnaja o účasť medzi elitou. Tak sa v roku 1935 prebojoval ako prvý zo Slovenska do I. ligy I. ČsŠK Bratislava, o rok z východoslovenskej divízie ŠK Rus' j Užhorod, ale ďalšie dve šance už nevyužili, konkrétne košické celky ČsŠK a KAC. A keďže potom sa ČSR rozpadla a časť južného Slovenska a Podkarpatorusko zabrali Maďari, vznikla nová situácia, keď sa do slovenskej ligy prebojovali Slávia Prešov, AC Spišská Nová Ves a Baťa Svit. Až po oslobodení sa Košice zásluhou Jednoty prebojovali do I. čs. ligy. Veľa klubov postupne miešalo karty, čo prezrádzajú aj tabuľky, pri ktorých sme kládli dôraz na najvyššie súťaže v regióne a v dorasteneckej lige, ktorú tiež uverejňujem od vzniku až po súčasnosť v kompletnom vydaní. Nie tak do detailov už najvyššie súťaže, lebo tie sa niekoľkokrát objavili, ale pozornosť som venoval východoslovenskému regiónu, pravda, v pozmenenej podobe, ktorá dáva rýchly obraz o podiele východu na celoštátnych a celoslovenských súťažiach. To s množstvom fotografii, ktoré zvečnili všetkých županov, či predsedcov, ale aj budovy, kde župy a zväzy sídlili i ďalšie fakty z východu odkrývajú, čo vlastne táto časť územia na poli futbalu dokázala," povedal autor knihy Eugen Magda.

Pochopiteľne, chýbajú niektoré údaje, ktoré východniari v iných regiónoch dosiahli, avšak sú zachytené v celoslovenských štatistických prehľadoch, ale tvorcovi išlo v prvom rade zvýrazniť vlastne to, čo sa stopercentne viazalo a viaže k východu. Lebo aj na to sa doteraz zabúdalo! "Je to jediná publikácia na Slovensku, ktorá má tak zmapované udalosti a všetkých 15 doterajších predsedov. Fotografie i informácie  z tohto obdobia sa zháňali veľmi ťažko. Som preto veľmi rád, že sa mi nakoniec podarilo zrealizovať túto publikáciu," dodal Eugen Magda.