Tradičné vianočné stretnutie internacionálov na pôde SFZ poctilo začiatkom decembra tiež trio držiteľov strieborných medailí z OH 1964 - Anton Urban, Anton Švajlen a Ľudovít Cvetler. Opora bratislavského Slovana a strelec úvodného gólu vo finále PVP 1969 si zaspomínala na olympiádu spred 50 rokov a reč bola aj o výnimočnom triumfe nad Barcelonou v máji 1969 na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji.

Ste rodákom z Bernolákova, zahrali ste si niekedy s ďalším slávnym futbalistom z tohto mesta, legendárnym "Bimbom" Popluhárom?

"S Popluhárom som sa na ihrisku nestretol, predsa len som o štyri roky mladší. S kariérou som začal v mládežníckych družstvách v Bernolákove. S dorasteneckým výberom sme raz hrali v Bratislave, tam ma oslovil s ponukou Ivan Chodák a zlanáril ma do Slovana. Slovanistom som zostal dodnes."

Hovorí sa o vás, že ste sa vedeli veľmi ľahko do gólovej šance dostať , ale že ste ju vedeli aj veľmi ľahko zahodiť. 

"Už som to povedal priateľom a spoluhráčom veľakrát. Pozrite sa na hráčov Barcelony, Manchesteru City a ďalších slávnych klubov. Zahadzujú šance tak ako som ich zahadzoval aj ja. Nepremeniť môže len ten, kto sa v nej dokáže ocitnúť a to je futbalové umenie. Kto sa nedostáva do šancí, nedáva góly. Vždy som išiel do zápasu s cieľom skórovať a dal som veľa gólov. Na druhej strane, priznávam, veľa som aj zahodil. To je pravda."

Skórovali ste na Olympijskom turnaji 1964 v skupinovom zápase proti Spojeným arabským emirátom. 

"Na tento gól si spomínam. Už aj preto, že pred zápasom prišiel za mnou tréner Vytlačil a povedal mi: "Ludvo, rozcvičuj se, jdeš na hřište a dneska dáš gól." A mal pravdu."

Bol to váš jediný zápas na olympiáde a dali ste v ňom gól. Prečo vám nedal tréner príležitosť aj v ďalších stretnutiach?

"Mužstvo malo kvalitu a bola v ňom konkurencia. Zdalo sa, že by som mohol nastúpiť vo finále. Sám tréner mi povedal, že uvažuje o mne alebo o Masnom. Proti Maďarom sa mi zvyklo dariť. Voľba padla na Masného a ja som ju rešpektoval."

Najslávnejší gól ste strelili v slávnom bazilejskom finále PVP do siete FC Barcelona. Už v prvej minúte zápasu ste umiestnenou strelou prekonali brankára Sadurniho.

"Do zápasu sme nastupovali s tým, že ideme podať vo finále jeden stopercentný výkon. V kabíne sme si povedali, že ten zápas, aj keby sme tam dušu nechali, ideme vyhrať. Tréner Vičan nás pripravil perfektne po každej stránke. Nabehol som si na kolmú prihrávku, snažil som sa nájsť voľný priestor, prihrávka si ma našla a ja som skóroval. Gól nás povzbudil a veril som, že ten zápas už nemôžeme prehrať. Ďalšie góly pridali Hrivnák a Janko Čapkovič a pohár bol doma."

Šaňo Vencel schoval po záverečnom hvizde loptu pod dres a zostala mu originálna pamiatka. Priviezli ste si aj vy domov nejaký cenný suvenír?

"Vymenil som si dres s kapitánom Rexachom. Mám ho odložený, rád na túto chvíľu spomínam a odvtedy sledujem hru a výsledky FC Barcelona. Dokonca po prestupe do belgického St. Liege som v prvom zápase nastúpil opäť proti Barcelončanom, remizovali sme 2:2. Bolo to vynikajúce mužstvo a vo finále sme mali aj kus šťastia. Život je taký - musíte bojovať a keď budete bojovať, môžete aj vyhrať. Dodnes som veľkým fanúšikom Barcelony."

V závere kariéry ste pôsobili v belgickom St. Liege, kde ste prežili tri nemenej úspešné roky. Dvakrát ste oslavovali majstrovský titul, boli ste druhým najlepším strelcom ligy, hrali ste vo štvrťfinále PEM. 

"Začiatky neboli ľahké. Rečová bariéra a tiež veľká konkurencia v mužstve urobili svoje. V kádri bolo šesť hráčov národného mužstva Belgicka. V prvých mesiacoch som striedal, ale potom som sa dostal do formy, prišli góly a postupne som si upevnil pozíciu v tíme. Po poslednej sezóne, v ktorej som strelil 24 gólov, som oznámil trénerovi, že musím ísť domov. Nechcel veriť. "Kam by si chodil?", pýtal sa ma. Bolo to nariadenie predstaviteľov štátu. Futbalisti sa museli z cudziny vrátiť domov. Dodnes tomu nerozumiem. Veď vonku hrali hráči po tridsiatke, ja som mal tridsaťštyri rokov."

Neuvažovali ste napriek tomu, že zostanete?

"Nie, nechcel som ublížiť rodine. Vrátil som sa, ale neskončil som s futbalom. Hral som ešte dva roky v Zbrojovke Brno."

V minulosti ste otvorene kritizovali výkony hráčov slovenskej futbalovej reprezentácie. Teraz z nich však musíte mať radosť.

"Mužstvo má vynikajúcu formu, sformovala sa kostra tímu a čo je najdôležitejšie, mužstvo prevzal človek, ktorý vie s týmito chlapcami robiť. Tréner Kozák usmernil chlapcov, plnia si svoje úlohy a prišli aj výsledky. Ak hráč nejde na ihrisko s vedomím, že ide podať stopercentný výkon, nepatrí do národného tímu. Preto som nemohol byť v minulosti spokojný. Dnes je situácia iná. Chlapcom fandím a verím, že na EURO 2016 postúpia."