Počítate dobre. Od úspechu na Olympijských hrách 1964 v Tokiu nás delila magická 50-ka pred takmer dvomi rokmi. Anton Švajlen, Anton Urban a Ľudovít Cvetler zavítali pri príležitosti jubilea na pôdu SFZ, Vojtecha Masného sme navštívili v Trenčíne, Ivan Mráz to má z Kostariky ďaleko, no počas návštevy na Slovensku neobišiel ani Trnavskú cestu. Nezabudli sme ani na Vladimira Weissa najst. a Jána Geletu. Obaja sa pred časom ospravedlnili, zdravie im nedovolilo pricestovať do Bratislavy. Sľúbili sme, že vycestujeme my a "olympijské" plakety doručíme. Sľuby sa majú plniť. K Weissovi do Limbachu sme to mali na skok, k Jánovi Geletovi trošku ďalej, ale podarilo sa. Po minulotýždňovom stretnutí platí, že aj posledná plaketa je už v tých správnych rukách.

"Honzo poď, ukážem ti kde rastú hríby," povedal mi raz kamarát a vybrali sme sa do lesa. Za necelú hodinku sme mali plný košík. A ľudia okolo nás tiež. Hneď som vedel, že tu chcem žiť. Praha bola pre mňa už veľká, pred dvanástimi rokmi som sa presťahoval do Křivsoudova. Tu dýcham čerstvý vzduch a zo starej chalupy na spadnutie je dnes krásavica. Týmito rukami som ju zveľaďoval. Kamienok ku kamienku. Teším sa z maličkostí, tu som doma," hovoril s úsmevom olympijský medailista z Tokia 1964 a opora pražskej Dukly Ján Geleta.

"Do Dukly som narukoval v roku 1963. Čilania sa vrátili so striebrom a keď som stál ako nováčik prvýkrát v kabíne pred Masopustom, klaňal som sa až po zem. Viete, ja som mal uvedené na povolávacom rozkaze iba číslo útvaru. Až na hlavnom nádraží mi došlo, že rukujem do veľkej Dukly. Cítil som sa vtedy v tej kabíne ako mimozemšťan. Masopust, Pluskal, Láďa Novák, Jelínek a ja, obyčajný chalan z dediny... Niečo neuveriteľné," hovoril o začiatkoch Geleta.

"Tréner Vejvoda robil rád fyzické previerky. Mne to vždy dobre behalo a tak som s nimi nemal problémy. No keď som ako nováčik, po predchádzajúcom pôsobení v Partizánskom, mal lepšie výsledky ako vtedajšie hviezdy, bol som prekvapený. Vejvoda si postavil mňa a Masopusta a hovorí mu: "Pepíku, necháš Honzovi šestku a vemeš si devítku. Honza bude běhat a ty budeš hrát fotbal." A tak som sa zrazu ocitol medzi velikánmi aj na ihrisku. A zostal som tam celých štrnásť rokov."

Geleta nazbieral v reprezentácii 19 štartov, no najväčší úspech dosiahol v olympijskom výbere trénera Vytlačila. V Tokiu odohral na OH päť duelov a domov sa vrátil so striebrom. "My sme si vtedy neuvedomovali dôležitosť historickej chvíle. Spali sme v olympijskej dedine v búdach. Ale spalo sa v nich dobre, lebo keď bolo zemetrasenie, ja som ho prespal. Vtedy stačilo na slávnostnom otvorení vypustiť 500 holubíc a išlo sa športovať. Dnes je všetko inak. Na turnaji sme hrali dobre, len vo finále nás šťastie opustilo. S Maďarskom sme odohrali vyrovnaný zápas, no dali sme si vlastný gól a už sme skóre nedobehli. Zostala mi krásna spomienka. Viete, hlavnou hviezdou bola vtedy aj tak Věra Čáslavská. Ona bola pre tých Japoncov ako Panna Mária, takú ženu ešte nevideli," smial sa pri spomienke na Tokio Ján Geleta.

Z jeho prejavu plného života máte pocit, že ten chlap nestarne. "Mám srdcovú arytmiu. Doktor mi radil, že sa mám šetriť. Ale ako? Veď ja potrebujem robiť okolo domku a na záhrade a nie doma sedieť. Hovorím mu, dajte mi tie prístroje, ja dnes potrebujem doma cement ručne miešať, skúste sa potom na ne pozrieť, nech vieme, čo to srdiečko robilo pri najväčšej záťaži. Prišiel som na druhý deň, odovzdal prístroje, doktor pozerá a hovorí - "najlepšie pracovali počas toho miešania...", a tak sa toho držím," hovorí so širokým úsmevom 72-ročný rodák z Partizánskeho.

"Na Duklu občas prídem medzi kamarátov, keď ma autom odvezú synovia. Po okolí sa jazdiť nebojím, ale do Prahy si už netrúfnem. Sledujem futbal doma, tu mám kľud a pohodu. Zažil som vo futbale veľa. Bolo mi dopriate streliť dva góly Realu Madrid, nastúpil som proti Pelému, Eusébiovi i Cruyffovi. Na chlapca z malej slovenskej dedinky viac ako som si mohol priať. Pred 55 rokmi som sa oženil a dodnes sme spolu. Som šťastný človek. Vážim si, že ste na Slovensku nezabudli a pozdravujte Tónka Urbana, Lajči Cvetlera a všetkých ostatných," odkázal Ján Geleta a dodal: "A až budete mať cestu niekedy v lete, zastavte sa, pôjdeme nazbierať za košík hríbov." Sľuby sa majú plniť, nuž, do skorého videnia pán Geleta.

Vizitka Jána Geletu: