Nadišiel deň veľkého finále. Aj pred 50 rokmi pripadol 17. jún na nedeľu a bol to skutočný futbalový sviatok. Futbalový svet očakával vo finále obhajcu titulu z Brazílie, ale málokto čo len pomyslel, že jej súperom by mohlo byť Československo. Stalo sa. Sedemdesiattisíc divákov na Estadiu Nacional v Santiago de Chile sledovalo slávnostný nástup mužstiev v žlto-modrých a bielych dresoch na slnkom zaliatu hraciu plochu. Ešte pred úvodným hvizdom prebral Viliam Schrojf z rúk čílskych usporiadateľov bronzovú sošku ako ocenenie pre najlepšieho brankára turnaja, ruský rozhodca Latyšev sa v stredovom kruhu pozdravil s kapitánmi a finále za účasti kvarteta Slovákov Schrojf, Popluhár, Kvašňák,  Scherer mohlo začať.

Hneď od úvodného hvizdu bol zápas bohatý na zaujímavé momenty. Už v 6. minúte sme mali šťastie, keď strela Garrinchu sa odrazila od žrde Schrojfovej brány. Brazílčania natesno bránili našich a nedovolili im rozvíjať akcie na ich polovici ihriska. Prišla však 15. minúta zápasu. Pospíchal sa dostal k lopte, sleduje ako do priestoru kolmo nabieha Masopust, vysúva ho českou uličkou spomedzi obrancov Brazílie, Masopust si preberá loptu a obstreľuje bezmocného Gilmara – góool 1:0!!! Československo vedie vo finále majstrovstiev sveta! Hráči sa objímajú a gratulujú strelcovi.

Brazílčania si však uvedomujú, že zápas je len na začiatku a neprepadajú žiadnej panike. Už o minútu uniká s loptou Zagalo a posiela prihrávku na ľavé krídlo, kde si nabieha Amarildo. Všetci vrátane Viliama Schrojfa očakávajú center na jedného z útočníkov v kanárikovom drese, no Amarildo falšovanou strelou z ostrého uhla stáča loptu k bližšej žrdi a tá sa ocitá za  chrbtom bezmocného Schrojfa – 1:1. Len minútu trvala naša radosť z vedenia vo finále. Amarildo, ktorý nahradil v zostave zraneného Pelého ho dokonale zastúpil a postaral sa o vyrovnávajúci gól. Do polčasu sa na výsledku nič nezmenilo. Schrojf zlikvidoval dva nebezpečné pokusy Brazílčanov, keď najmä umiestnená strela Didiho z priameho kopu volala po góle a mohlo sa ísť do kabín.

Po prestávke tempo hry neochablo. Útoky sa striedali na oboch stranách, ale obrany odolávali. Brazília si vytvorila hernú prevahu a z nej pramenili aj rozhodujúce momenty zápasu. V 68. minúte sa dokázal na ľavej strane útoku presadiť prienikom Amarildo a keď naservíroval pred bránku nabiehajúcemu Zitovi loptu ako na podnose, ten nemohol netrafiť prázdnu bránku – prehrávame 1:2. Naše mužstvo sa snažilo vyrovnať, ale nad jeho sily bola spoľahlivá obrana súpera, v ktorej bolo chvíľami až sedem hráčov. Nešťastný tretí gól v našej sieti pečatil výsledok. Trinásť minút pred koncom na vysokú loptu nabiehali brankár Schrojf a obranca Pluskal. Vo výskoku sa zrazili, Schrojfovi lopta vypadla z rúk a Vavá dal možno najľahší gól kariéry do prázdnej bránky. Otočiť stav 1:3 necelú štvrťhodinu pred koncom zápasu proti Brazílii – bolo takmer nemožné. Naši sa snažili čo bolo v ich silách, ale Brazília bezpečne dokráčala k druhému titulu majstra sveta. Za nadšených ovácií rozhodca posledný raz fúkol do píšťalky – bolo dobojované. Hraciu plochu zaplavili stovky domácich nadšených fanúšikov. Naši hráči smútili, Brazílčania sa tešili z obhajoby titulu.

O niekoľko minút nastúpila na hraciu plochu vojenská hudba a začal slávnostný ceremoniál. Brazílčania prevzali trofej pre majstra sveta, pohár Julesa Rimeta, československým futbalistom zavesili na krk strieborné medaily. Obecenstvo im pripravilo rovnaké ovácie ako majstrom sveta. Svojimi výkonmi, hrou a si získali srdcia čílskych fanúšikov a rovnako ako majstri sveta, museli aj oni absolvovať na štadióne v Santiagu de Chile čestné kolo.

HLASY PO ZÁPASE

Rudolf Vytlačil (tréner ČSSR): "Boli sme minimálne 75 minút rovnocenným súperom Brazílie."

Aymore Moreira (tréner Brazílie): "Myslím, že sme vyhrali zaslúžene, lebo náš útok využil s istotou niekoľko málo jasných šancí. Československo bolo však výborným súperom."

Viliam Schrojf (brankár ČSSR): "Čo som mohol robiť? Pri prvom góle som čakal center, pri treťom som mal zakrytý výhľad, takže som loptu ani nepostrehol."

Djalma Santos (obranca Brazílie): "Nebol to pokutový kop, ktorý obecenstvo reklamovalo. Urobil som len inštinktívny pohyb a lopta zasiahla moju ruku. Som šťastnejší než vo Švédsku, kde som hral iba vo finále."

Stanley Rous (predseda FIFA): "Škoda, že v takom nádhernom finále padla polovica gólov po chybách obrany. Zápas priniesol neobyčajne dobrú hru a skvelého športového ducha."

Britský Daily Telegraph: "Žiadne iné mužstvo by nebojovalo tvrdšie o titul ako ČSSR. Títo zdatní muži zo stredu Európy, celok, ktorý reprezentoval európsky futbal proti farbistému futbalu Južnej Ameriky sa dopustil v tomto boji len jednej chyby, ktorou daroval Brazílčanom gól. Žiadne iné mužstvo by nebojovalo tak húževnato. Bolo zvláštne sledovať ako sa slávny Garrincha nemôže uvoľniť a ako Nilton Santos prežíva najhoršie chvíle svojho života po kľučkách Tomáša Pospíchala. Schrojfov tragický omyl pri treťom góle zhasol šance ČSSR na titul."

Francúzsky L'Equipe: "Toto bola futbalová hymna a vrchol športového rytierstva. Akoby išlo o zápas futbalových akadémií a hralo sa podľa futbalových učebníc. Bolo to niečo zázračné. Jednoducho – slávna hymna futbalu!"

ČSSR – BRAZÍLIA  1:3 (1:1)
17.06.1962 – Santiago de Chile

Góly: 15. Masopust – 16. Amarildo, 68. Zito, 76. Vavá  
R: Latyšev (ZSSR)
Štadión: Estadio Nacional
Počet divákov: 70.000
Dres: biely, štátny znak, červené trenírky

ČSSR: Schrojf  – Tichý, Pluskal, Popluhár, L. Novák – Kvašňák, Masopust –Pospíchal, Scherer, Kadraba, Jelínek. Tréner: Rudolf Vytlačil.

BRAZÍLIA:  Gilmar – D. Santos, Mauro, N. Santos – Zito, Zozimo - Garrincha, Didi, Vavá, Amarildo, Zagalo. Tréner: Aymore Moreira.