Tréner Rudolf Vytlačil pripravil v zostave tri zmeny. Po zápase s Mexikom sa vrátil do zostavy opäť Jelínek, ktorý nahradil strelca gólu z posledného zápasu Mašeka. Premiéru na šampionáte absolvovali Tomáš Pospíchal a Josef Kadraba, ktorí nahradili v zostave Slovákov Štibrányiho a Adamca.

Maďari postúpili do štvrťfinále z prvého miesta, keď v skupinovej tabuľke predstihli Angličanov. Tých porazili 2:1, Bulharom uštedrili porážku 6:1, jediný bod stratili s Argentínou (0:0). Pravda, vtedy už mali istý postup do ďalších bojov. Vo vynikajúcej forme sa prezentoval najmä Florián Albert, autor štyroch gólov v základnej skupine.

Súper začal sebavedomo a v úvode zápasu mal prevahu. Napriek tomu v 14. minúte prešiel Josef Masopust až na hranicu pokutového územia, odkiaľ sa mu podarilo uvoľniť Adolfa Scherera, ktorý krížnou strelou z ľavej strany pokutového územia umiestnenou strelou po zemi prekonal brankára Maďarov Gyulu Grosicsa. Súper po góle ovládol hru a nasledujúcu štvrťhodinu naši odolávali silnejúcemu tlaku. Hra sa zmenila na dobývanie Schrojfovej brány. Najmä pri priamom kope Maďara Ticheho sme mali obrovské šťastie. Lopta sa odrazila od brvna na bránkovú čiaru, Maďari dokonca reklamovali gól. No ruský rozhodca Latyšev bol neoblomný a gól neuznal. Zápas sa zmenil na súboj maďarských útočníkov Alberta a Ticheho s brankárom Schrojfom, ktorý každým zákrokom privádzal publikum v Rancague do úžasu. Najmä jeho zásluhou sme odchádzali do kabín napriek drvivému tlaku súpera s jednogólovým náskokom 1:0.

Po zmene strán sa obraz hry nezmenil. V 52. minúte zasahoval Schrojf pred osamoteným Tichym. Maďari predvádzali technicky dokonalú hru v strede poľa. Ich tlak bol v tejto fáze zápasu až neúnosný. Hralo sa v podstate na jednu bránu, Schrojf čaroval a mužstvo sa sústredilo výlučne na defenzívu. Poslucháčom doma pri rozhlasových prijímačoch zvieralo srdce a lepšie na tom neboli ani náhradníci na tribúne štadióna. "Chvíľami sa na to už nedalo pozerať. Bol to hotový futbalový Verdun," spomína Titus Buberník. "Strela za strelou sa odrážala od hrádze tiel, nôh a hláv. Schrojf lietal z rohu do rohu. Vybiehal, kryl loptu telom, niekoľkokrát ju vyboxoval."

Naši sa rozpamätali na výkony z úvodu turnaja a skalopevná obrana pracovala bezchybne.  V závere zápasu Maďarom došli sily. Ich zúfalstvo vyvrcholilo v situácii, kedy obaja útočníci nabiehali na loptu pred opustenou bránou Schrojfa, ale po vzájomnej zrážke ani jeden z nich nedokázal dopraviť loptu za bránkovú čiaru...  Maďarom nebolo súdené v tento deň streliť gól a za veľkého potlesku divákov, prejavujúcich sympatie našim hráčom, sme doviedli zápas do víťazného konca.

Pred zápasom odborníci favorizovali Maďarov. Naši si pokazili povesť prehrou proti Mexiku,  Maďari pôsobili v skupine suverénne. Tréner Rudolf Vytlačil ponechal obranné rady v pôvodnom zložení, zmenil však zloženie útoku, čo bolo pre mnohých prekvapením. Veď do zápasu s Maďarskom boli práve Štibrányi a Mašek jedinými strelcami našich gólov. Tréner sa však snažil postaviť proti Maďarom priebojnejší a tvrdší útok. Tomáš Pospíchal mal za úlohu rušiť výpadmi obranné rady súpera, druhý nováčik Josef Kadraba mal za úlohu obstarávať streľbu. Miesto v základnej zostave si udržal Adolf Scherer. "Je to veľký bojovník, vždy odvádza na ihrisku všetko, čo vie a zvyčajne dá gól vtedy, keď ho najviac potrebujeme", predvídal tréner Rudolf Vytlačil ešte pred zápasom.

Absolútnou hviezdou zápasu však bol brankár Viliam Schrojf. Aj po rokoch spomínal útočník súpera Florián Albert, niekdajšia hviezda Ferencvárosu Budapešť, na výnimočný výkon muža v čiernom drese. "Pochytal aj to, čo sme neraz videli za jeho chrbtom. Má naozaj nevšednú zásluhu na víťazstve Čechoslovákov. Mali ste v Čile veľké mužstvo, veď inak by to nemohlo dotiahnuť až do finále. Dovolím si však ešte raz zdupľovať – nás vyradil v prvom rade váš brankár." Viliam Schrojf oslávil v tomto zápase svoje  jubileum – chytal v tridsiatom reprezentačnom zápase. Zmaril všetky pokusy Maďarov a fantastickým výkonom pomohol k postupu ČSSR do semifinále MS 1962. Nie nadarmo si vyslúžil prezývku "Čierna mačka".

V našom tábore zavládla po zápase veľká radosť. Hráči, ktorí sledovali zápas z tribúny vbehli na ihrisko a vyzdvihli na plecia hrdinu zápasu Viliama Schrojfa. Zástupcovia tlače naháňali našich priamo na ihrisku. Josef Masopust od vyčerpania takmer nevládal hovoriť. Zastúpil ho Svatopluk Pluskal: "Keď sa bojuje, nikdy nie je nič prehraté. Naša taktika slávila úspech. Ani vo sne nám nenapadlo, že by sme mohli kopať semifinále." Ján Popluhár dodal: "Mohli by sme byť spokojní, ale nie sme. Budeme bojovať ďalej!"

HLASY PO ZÁPASE

Rudolf Vytlačil (tréner ČSSR): "Opäť sa prejavila bojovnosť našich hráčov. Maďari boli vtipnejší, ale naši obetavejší a bojovnejší."

Lajos Baróti (tréner Maďarska): "Prehralo lepšie mužstvo. Československo hralo pokojnejšie, ale nie tak pekne ako my. Sme spokojní, pretože MS v Čile bolo začiatkom prípravy na MS 1966 v Anglicku."

Gyula Grosics (brankár Maďarska): "Som členom mužstva ktoré prehralo, preto sa mi hovorí horšie. Poznám všetkých československých hráčov, viem že vždy podajú obetavý výkon a je na nich spoľahnutie. Dnes skutočne bojovali a vedeli sa ubrániť napriek tomu, že naše mužstvo malo veľa gólových príležitostí. Brankár Schrojf podal výnimočný výkon. Obe mužstvá hrali rovnocenný futbal. Hráčom ČSSR prajem mnoho úspechov v ďalších bojoch."

Maďarský Nép: "Futbalisti Československa postavili múr a Maďari doň búšili hlavou. Ďalej sa však nedostali. V roku 1956 hráči typu Nováka, Pluskala a Masopusta zastavili slávny pochod maďarského mužstva. V roku 1962 ho tí istý hráči zastavili druhý raz. Ku vtedajšiemu mladíckemu elánu a fyzickej kondícii pridali dnes prešibanosť a futbalový vtip. Tieto vlastnosti budú potrebovať československí futbalisti v ďalších bojoch najviac."

Francúzsky L'Equipe: "Najlepší útočníci sveta Puskás, Suarez, Gento, Del Sol, Garrincha, Didi, Vavá, Pelé si nedokázali poradiť s československou obranou. Lepšie neobišli ani  Maďari Albert, Tichy, Sándor či Fenyvesi. Československo vie výborne brániť a ak mu zachytá brankár ako v tomto zápase, nezostáva súperovi nič iné ako kapitulovať. Maďarské bombardovanie vôbec nepoškodilo obranný val súpera. Takéto mužstvo je schopné hrať aj finále svetového futbalového šampionátu!"

Juhoslovanský rozhlas: "Nie je to pre nás príjemné, pretože Československo je náš ďalší súper a na šampionát priniesli niečo, čo je ťažšie prekonať ako švajčiarsky riegel. Čechoslováci hrajú "basketbalovú" obranu tvrdo, sú veľmi skúsení a bude to náš najťažší súper na šampionáte. Máme jedinú výhodu. Vekový priemer nášho mužstva je 24 rokov, to znamená, že my vydržíme so silami do konca zápasu.“

Britský Daily Express: "Maďari útočili divoko takmer celý zápas, avšak brankár Schrojf vždy zachránil. Jeho hra bola najlepším individuálnym výkonom celého stretnutia. Maďarskí útočníci, ktorí dokázali prekonať obranu  Anglicka, s ním prehrali všetky súboje. Priatelia československého mužstva odniesli Schrojfa na ramenách."

ČSSR – MAĎARSKO  1:0  (1:0)  
10. 6. 1962 – Rancagua

Gól: 14. Scherer
R: Latyšev (ZSSR)
Štadión: Braden Copper Company
Počet divákov: 12 000
Dres: biely, štátny znak, červené trenírky

ČSSR:  Schrojf – Lála, Pluskal, Popluhár, L. Novák - Kvašňák, Masopust – Pospíchal, Scherer, Kadraba, Jelínek. Tréner: Rudolf Vytlačil.

MAĎARSKO:  Grosics – Mátrai, Mészöly, Sárosi – Solymosi, Sipos – Sándor, Rákosi, Albert, Tichy, Fenyvesi. Tréner: Lajos Baróti.