Slovenský futbal podliehal počas existencie ČSR Československému futbalovému zväzu. Politická situácia na konci 30. rokov 20. storočia dovolila, že Slováci si mohli vytvoriť vlastné orgány, cez ktoré by riadili športové aktivity na Slovensku. Ich vytvorenie umožňovalo vyhlásenie autonómie Slovenska. V prípade futbalu sa tak stalo 4. novembra 1938 v Bratislave, kedy oficiálne vznikol Slovenský futbalový sväz. Tento dátum uvádza aj dnes archív FIFA i UEFA ako deň vzniku samostatnej slovenskej futbalovej organizácie.

Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo v Katolíckom dome v Žiline, kde sa dňa 26. novembra 1938 stretli slovenskí futbaloví funkcionári. Zvolal ich sem a zasadnutie viedol predseda telovýchovného a športového odboru pri Ústrednom národnom výbore (ÚNV) Bratislava Štefan Jakubec. Zhromaždenie iba potvrdilo vznik SFS (Slovenského futbalového sväzu - písané podľa vtedajšej gramatiky) a prijalo ideovú a odbornú koncepciu organizácie futbalového športu na Slovensku. Jej podstatu predstavovalo odlúčenie od Československého futbalového zväzu, zrušenie profesionalizmu, t.j. hráčskych zmlúv a usmernenie futbalového života v kresťanskom a národnom duchu.

Bolo to po prvýkrát, čo mal slovenský futbal vlastné vedenie. Vďaka osamostatneniu bolo možné urobiť inventúru toho, čo bolo na Slovensku k dispozícii, najmä čo sa týkalo aktívnych futbalistov, ktorí boli slovenskej národnosti. Pred vznikom SFS existoval totiž národný kataster hráčov, v ktorom bola uvádzaná vždy aj národnosť. Často sa stávalo, že Slováci boli podľa potreby klubov zaraďovaní k Nemcom alebo Maďarom. V praxi to znamenalo, že hráč napr. slovenskej národnosti, mohol nastúpiť iba za slovenský klub. V takomto prípade nemohol hrať za maďarský či nemecký klub, hoci by mu poskytli výhodnejšie podmienky.

Na českej strane tento systém fungoval efektívne, lebo v Čechách nemali národnosti vlastné zväzy ako v prípade Slovenska, kde svoje zväzy mali aj Maďari aj Nemci.

Na slovenskej strane spôsoboval národný kataster problémy najmä pri prestupe do slovenských klubov a následne pri rozdelení Československa. Táto skutočnosť dostala SFS do ťažkej pozície, musel budovať svoje základy od úplného začiatku, lebo sa nemohol spoľahnúť na administratívu z ČsSF.

SFS prevzal od ČsSF k 17. decembru 1938 tri slovenské futbalové župy s majetkom, kde bolo organizovaných 214 klubov so 6000 hráčmi a 3200 dorastencami.

Slovenský futbalový sväz (SFS) - rok 1938:

Sídlo: Bratislava, Viktória 9
Náčelník (prezident): Štefan Jakubec
1. podnáčelník (viceprezident): Július Gabčo
2. podnáčelník: Jozef Vereš
Tajomník: Július Gabčo
Hospodár: Ľudovít Tomík
Hrací a trestný referent (ŠTK a disciplinárna komisia): Šimon Kupric
Dorastenecký referent: Jozef Sedlár
Osvetový referent: Ján Ruman
Matrikár a archív: Štefan Janíček
Sväzový kapitán: Vojtech Závodský
Technický referent: Ferdinand Daučík
Sväzový lekár: Karol Prikazský
Zástupca OAP: Ladislav Šišovský
Zástupca DT u SV (nemeckého zväzu): Oto Glocár
Zástupca Sz.M.T.Sz. (maďarského zväzu): Imrich Schurmann