V čase zrodu futbalu na Slovensku, kedy patrilo terajšie Slovensko pod Rakúsko-Uhorsko, nemal futbal dlho vlastnú strechu nad hlavou. Do Bratislavy „prišiel“ futbal z Viedne, na východné Slovensko priniesli prvé lekcie tejto hry ľudia z Budapešti. Neskôr Slováci žili v spoločnom štáte s Čechmi, ale po mníchovskom diktáte a násilnom rozdelení oboch národov sa Československo rozpadlo. Vznikol Slovenský štát. Z pohľadu masovosti futbalu a jeho kvality ho citeľne oslabilo násilné odtrhnutie južného územia a veľkej časti silnej košickej oblasti k Horthyovskému Maďarsku. Napriek tomu, 4. novembra 1938 vznikol Slovenský futbalový sväz (SFS).

V komplikovaných časoch, poznačených vojnou, sa podarilo jeho zakladateľom vypracovať prvé „Predpisy a poriadky Slovenského futbalového sväzu“, či „Kalendár pre slovenského futbalistu“, ktoré viedli k prijatiu a členstvu Slovenska v medzinárodnej futbalovej organizácii FIFA v roku 1939. Týmto mohli Slováci postaviť reprezentačné A mužstvo a od leta 1939 sa prezentovať aj na medzinárodnom poli, čo bola okrem reprezentácie príležitosť aj pre kluby a samotných hráčov.

Slovensko odohralo v rokoch 1939 – 1944 šestnásť stretnutí. Historicky prvý, 27. augusta 1939 proti Nemecku (2:0) v Bratislave na Tehelnom poli. Na trénerskej lavičke sa počas šiestich rokov vystriedali Vojtech Závodský, Rudolf Hanák, Štefan Príboj, Štefan Čambal a Ferdinand Daučík. Najviac reprezentačných štartov (14) nazbierali brankár Teodor Reimann a Tomáš Porubský, najlepším strelcom tohto obdobia bol s piatimi gólmi František Bolček.

Prvým náčelníkom Slovenského futbalového zväzu (resp. prezidentom Slovenského futbalového sväzu) bol Štefan Jakubec. Redaktor, spisovateľ a priekopník športovej žurnalistiky založil časopis Týždeň športu. V rokoch 1936 – 1939 zastával v klube športových redaktorov funkciu podpredsedu a od roku 1938 až do smrti viedol Slovenskú ústrednú radu a súčasne sa stal náčelníkom SFS.

Významnou osobnosťou slovenského futbalu pred 75 rokmi bol vtedajší rozhodca Ján Bízik. Po skončení kariéry futbalistu sa vypracoval na uznávaného rozhodcu. V období 1926 – 1950 rozhodoval 1. ligu a rozhodoval osem zápasov Stredoeurópskeho pohára, ktorý bol považovaný v tom čase za najvýznamnejšiu európsku klubovú súťaž. Funkciu podnáčelníka (viceprezidenta) a tajomníka SFS v jednej osobe prevzal Július Gabčo.

Zakladatelia SFS položili pred 75 rokmi základy, na ktoré nadviazal po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 novovzniknutý Slovenský futbalový zväz. Od roku 1945, takmer polstoročie sa usiloval slovenský futbal o spoločné úspechy v rámci Československa. Po jeho rozpade nadviazali zakladatelia Slovenského futbalového zväzu na odkazy Štefana Jakubca, Júliusa Gabča, či Jána Bízika.

Slovenský futbalový sväz (SFS) - rok 1938:

Sídlo: Bratislava, Viktória 9
Náčelník (prezident): Štefan Jakubec
1. podnáčelník (viceprezident): Július Gabčo
2. podnáčelník: Jozef Vereš
Tajomník: Július Gabčo
Hospodár: Ľudovít Tomík
Hrací a trestný referent (ŠTK a disciplinárna komisia): Šimon Kupric
Dorastenecký referent: Jozef Sedlár
Osvetový referent: Ján Ruman
Matrikár a archív: Štefan Janíček
Sväzový kapitán: Vojtech Závodský
Technický referent: Ferdinand Daučík
Sväzový lekár: Karol Prikazský
Zástupca OAP: Ladislav Šišovský
Zástupca DT u SV (nemeckého zväzu): Oto Glocár
Zástupca Sz.M.T.Sz. (maďarského zväzu): Imrich Schurmann