Plánička, Ženíšek, Sobotka, Nejedlý, Puč a tiež Slovák Čambal, nastúpili pred 80 rokmi v Ríme proti Talianom v historickom finále záverečného turnaj majstrovstiev sveta. Legendárny rozhlasový reportér Josef Laufer počas komentovania prezýval neskorších strieborných medailistov "zlatí hoši“ a futbalový svet doteraz hovorí o Čechoslovákoch ako o morálnom víťazovi v poradí druhých majstrovstiev sveta. O nešportových vplyvoch pred a počas finále sa popísalo dosť a dnes už ťažko niekto s určitosťou môže povedať, ako to vlastne bolo. Štadión Del Partito Nazionale Fascita a víťazstvo vo finále bolo pre Talianov otázkou národnej cti a tiež dôkazom sily fašistického režimu. Faktom zostáva skutočnosť, že pred zápasom si Mussolini pozval Eklinda k osobnej audiencii a celý svet potom videl vo finále veľa tvrdých nepotrestaných zákrokov Talianov na hráčov Československa.

Tí sa napriek prehre vrátili domov ako hrdinovia. "Prehrali sme, boli sme sklamaní z toho, že sme nezískali titul hoci sme boli tak blízko, ale keď sme sa vrátili domov, vyzeralo to akoby sme svetový šampionát vyhrali my," spomínal s odstupom času s piatimi gólmi najlepší strelec šampionátu útočník Oldřich Nejedlý. Jeho góly "potiahli" ČSR do finále. V prvom kole prispel gólom k výhre v Terste nad Rumunskom (2:1), rovnako vo štvrťfinále proti Švajčiarsku (3:2). V semifinále proti Nemecku zaznamenal dokonca hetrik po víťazstve 3:1. V zostave trénera Petrů nastúpil vo všetkých stretnutiach aj jediný Slovák, Štefan Čambal. S futbalom začínal v Bratislave, ale na šampionát cestoval už ako hráč Slavie Praha. Možno preto si tak dobre rozumel s českými hráčmi a výkonmi na majstrovstvách sveta si vyslúžil miesto v najlepšej jedenástke záverečného turnaja.

Vo finále sa ujali naši hráči vedenia v 70. minúte zásluhou Puča. Iba dvadsať minút delilo ČSR od triumfu na svetovom šampionáte. Možno aj preto, že na štadióne neboli hodiny, nedokázali si naši hráči lepšie rozložiť sily a v 81. minúte najskôr Meazza odstrčil rukami Ženíška, rozhodca nechal pokračovať v hre, aby následne Orsi z desiatich metrov prepálil Pláničkove rukavice a zabezpečil vyrovnanie. V predĺžení už fyzicky zdatnejší Taliani mali jasne navrch a zostane navždy tajomstvom, do akej miery to bola zásluha športových kvalít alebo vplyvu Mussoliniho družiny.

Finálový zápas reprezentačného tímu pred 80 rokmi sa zapísal zlatým písmom do dejín československého futbalu a spolu so striebrom na MS 1962 je najlepším umiestnením československej reprezentácie v dejinách svetových šampionátov.

10. jún 2014, finále MS 1934 v Ríme: 

Taliansko - ČSR  2:1 po predĺžení (1:1, 0:0)

Góly: 81. Orsi, 95. Schiavio – 70. Puč
R: Eklind (Švédsko), 50.000 divákov
Štadión: Nazionale
Dres: červený so štátnym znakom, biele trenírky

ČSR: Plánička – Ženíšek, Čtyroký - Košťálek, Čambal, Krčil - Junek, F. Svoboda, Sobotka, O. Nejedlý, Puč. Mužstvo viedol: Petrů.

TALIANSKO: Combi – Monzeglio, Allemandi – Ferraris, Monti, Bertolini – Guaita, Meazza, Schiavio, Ferrari, Orsi.