Tresty zákazu akejkoľvek činnosti vo futbale v rozpätí od 14 do 25 rokov (zatiaľ u nás, s potenciálom celosvetového presahu) sú na Slovensku precedensom a asi aj prekvapením. Možno aj preto, že vyšetrovanie ovplyvňovania výsledkov pokračuje a na súdnu bodku za prípadom si ešte musíme počkať. O pozadí a nuansách rozhodovania futbalového hnutia v prípade Hodúr a spol. sme hovorili s Petrom Sepešim, členom výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu, zodpovedným za legislatívu.

Nebol verdikt disciplinárnej komisie v prípade ovplyvňovania výsledkov štyroch zápasov našej najvyššej súťaže predčasný?

"Futbalové hnutie treba vnímať ako spolok ľudí, ktorý sa rozhodol, že svoju záujmovú činnosť - organizovanie futbalu, bude vykonávať na báze občianskeho združenia. Čiže prijal nejakú spoločenskú dohodu o tom, že sa bude spoločne starať o futbal a v stanovách si schválil pravidlá. A súčasťou tej spoločenskej dohody je aj to, že ak vznikne nejaký problém, keď niekto poruší tú dohodu, tak to bude riešiť orgán, ktorého predsedu si zvolí konferencia ako najvyšší orgán hnutia. Na riešenie problémov spolku ľudí vyplývajúcich z porušenia pravidiel našej dohody sme si zriadili disciplinárnu komisiu. Tento spolok ľudí sa okrem iného dohodol aj na tom, že toho, kto bude zasahovať do regulárnosti súťaže manipulovaním výsledkov, medzi sebou nechceme. To je dohoda futbalovej rodiny. Preto konanie disciplinárnej komisie je úplne nezávislé a nemá nič spoločné s tým, že aj orgány verejnej moci si robia svoju prácu a stíhajú týchto ľudí v trestnom konaní."

To však nevylučuje možnosť, že výsledky disciplinárnej komisie a polície sa môžu odlišovať a to, čo vy považujete za priestupok voči vašim pravidlám, nebude aj trestným činom...

"My tu však nehovoríme o trestnom čine, lebo my sme občianske združenie a nás zaujíma, či niekto porušil našu dohodu a spôsob fungovania. Môžeme mať pravidlo, že nám stačí dôvodné podozrenie o takomto čine a už to môže byť dôvod na exkomunikáciu."

To by však predpokladalo, že v rámci hnutia dospejete k nespochybniteľným poznatkom či podozreniam, lebo tresty od 14 do 25 rokov to naznačujú.

"Rešpektujem konanie disciplinárnej komisie a nepochybujem o dôkladnosti jej práce. Ľudia, ktorí rozhodli o takýchto vysokých trestoch, budú s týmto verdiktom žiť a spávať. Je to aj otázka ich svedomia, aby boli vnútorne presvedčení o tom, že preukázateľne došlo k takýmto deliktom proti pravidlám občianskeho združenia. Futbalové pravidlá nie sú právny poriadok, ale spoločenská dohoda skupiny ľudí o organizovaní futbalu."

Také tresty tu ešte neboli. Považujete ich za primerané tomu, čo sa stalo?

"UEFA razí filozofiu nulovej tolerancie voči aktom manipulácie stretnutí. Sankcie, ktoré ukladá UEFA, sú tiež takéto kategorické a prísne. Náš trend zodpovedá trendu vo svetovom futbale, treba si však počkať, kým budú rozhodnutia právoplatné."

Čo však v prípade, ak súd rozhodne, že priestupok nebol až taký vážny, prípadne bol niekto obvinený neprávom?

"Diskutujeme o prebiehajúcom konaní, hráči sa ešte môžu odvolať, vtedy by konala odvolacia komisia a tá sa bude zaoberať aj primeranosťou trestov. V odvolacej komisii sú samí právnici, čiže vyhodnotia verdikty disciplinárnej komisie z právnej aj skutkovej stránky."

Ako je nastavená slovenská futbalová legislatíva na takéto prípady? Počítali ste s takýmito možnosťami? Chcete v nej niečo zmeniť?

"Táto kauza nás zastihla práve v štádiu prípravy a schvaľovania nového disciplinárneho poriadku. De facto bola pre nás aj školou pri jeho tvorbe a mnohé inšpirácie sme zapracovali do nového disciplinárneho poriadku. Reagovali sme v ňom aj na nové sankcie, ktoré sú v nových stanovách SFZ. Kompletne sme v nich prevzali sankcie z disciplinárneho poriadku FIFA, ako napríklad aj zákaz akejkoľvek činnosti spojenej s futbalom, ktorý sa zvykne ukladať v súvislosti s manipuláciou výsledkov. Táto sankcia v starom disciplinárnom poriadku nebola, preto hráči dostali zákaz pretekárskej činnosti. Delikty manipulácie výsledkov stretnutí boli stíhateľné aj podľa starého disciplinárneho poriadku, podľa ktorého boli aj prejednané a potrestané. Čiže podobne ako pri príprave zákona o organizovaní verejných športových podujatí, aj teraz sme mnohé poznatky počas pripomienkového konania priebežne zakomponovali do nového disciplinárneho poriadku, ktorý bude platný od 1. januára 2014."

Ako trestať kluby, ktorých hráči sa podieľali na ovplyvňovaní výsledkov?

"V rámci reglementu UEFA je zakotvené, že ak sa väčší počet hráčov zapojí do nejakej korupčnej aféry, tak je potrestaný aj klub. Musí sa však pritom preskúmať, do akej miery je na tom zainteresovaný, či mohol alebo mal vedieť o takejto činnosti. Pri manipulovaní výsledkov sa dokonca skúma aj to, či klub neplnením svojich povinností voči hráčom nevytvoril podmienky na to, aby tí hráči boli zraniteľní. Tento problém, ako jedna z významných príčin manipulácie výsledkov, sa analyzuje aj pri príprave nového medzinárodného dohovoru Rady Európy o boji proti manipulácii športových výsledkov. Jednou zo základných myšlienok dohovoru je, že musia byť splnené všetky povinnosti zo strany klubov voči športovcom, lebo toto je jeden z častých dôvodov manipulácie s výsledkami. Ak hráči majú rôzne záväzky a pôžičky a nemajú pravidelne vyplácaný príjem, zasahuje to existenčne do ich každodenného života, môže to ohroziť ich rodinu o športovej pohode a výkonnosti ani nehovoriac."

Ak teda klub neplatí svojim hráčom, má to byť poľahčujúca okolnosť pri manipulovaní výsledkov?

"Nie, z pohľadu futbalu platí nulová tolerancia. V stanovách SFZ však máme princíp kauzality, čiže orgány, ktoré riešia napríklad manipuláciu výsledkov stretnutí, majú hľadať aj príčinu vzniku problému."

Toto môže ovplyvniť výšku trestu?

"Nie, hovorím o prevencii. Ak nechceme, aby sa korupčne ovplyvňovali zápasy, tak musíme pozerať aj na to, čo vytvára podmienky pre takéto konanie. A jedným z možných dôvodov je, že ak hráči nemajú štandardné podmienky, ani pravidelný príjem, sú existenčne ohrození."

Kluby však neraz dostávajú licencie, hoci nemajú de facto vyrovnané záväzky z minulosti a riešia ich splátkovými kalendármi. Napriek dlhodobým problémom licenciu vždy dostanú. Nie je to chyba?

"My sme licenčný systém prevzali od UEFA. Podľa mňa je problém v tom, že plnenie záväzkov sa preukazuje iba k jednému dátumu. Na ten sa klub sústredí a ak má vyriešené aj splátkové kalendáre, tak de facto nemá žiadne dlhy a nie je dôvod licenciu neudeliť. Jaroslav Čollák vo svojom vystúpení na októbrovej konferencii „Šport a právo” v Poprade navrhoval zakázať v športe takúto nováciu zmlúv, tieto dodatky k zmluvám, ktoré odkladajú splatnosť pohľadávok voči hráčom a kluby tak pred sebou iba tlačia dlhovú guľu."

Ako sa môžu hráči brániť proti takýmto spôsobom klubov?

"Ak majú hráči problémy, musia ich povedať tam, kde sa môžu riešiť. Reči pri káve nič neznamenajú. Hráči by mali vedieť, že jestvuje cesta, ako sa sťažovať a domáhať svojich práv bez toho, aby boli potrestaní."

Hovoríte o futbalových odboroch?

"Chýba tu taký prvok, lebo hoci jestvuje Asociácia profesionálnych futbalistov Slovenska pod vedením Júliusa Šefčíka, ktorá sa snaží postarať o hráčov, nie je v nej veľa futbalistov. Nedá sa to porovnať so situáciou v zahraničí, kde významní bývalí i aktívni hráči v spolupráci s právnikmi zastupujú ostatných a tí sa neboja riešiť svoje problémy a majú aj viac informácií a tým pádom aj o niečo vyššie právne povedomie. U nás to však vyzerá, akoby hráči problém nemali a boli spokojní s tým, čo im ponúknu a dajú kluby. Ale z toho, čo počujeme „pri káve”, sa zdá, že to úplne tak nie je."

Nemala by sa potom zmeniť pozícia hráčov v kluboch?

"Ak by bol hráč zamestnancom, tak podľa § 214 Trestného zákona štatutár zamestnávateľa, ktorý by nezaplatil svojmu zamestnancovi „mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné”, hoci na to mal v deň ich splatnosti prostriedky, by sa dopustil trestného činu. Slovenský futbalista je však z tohto hľadiska akýsi hybrid, je v pozícii SZČO s akýmsi obchodnoprávnym alebo občianskoprávnym kontraktom. Na vyplatenie odmeny má len civilno-právny nárok, ktorý sa môže riešiť aj dohodou o neskoršej splatnosti dlhu (tzv. novácia), pričom prípadné nevyplatenie odmeny hráčovi je „iba” predmetom súdneho sporu. Keby sme sa však dostali k tomu, že hráč kolektívneho športu je zamestnancom klubu a nevyplatenie mzdy riadne a včas je trestným činom, disciplína s vyplácaním hráčov by bola zrejme stopercentná."

A kto to má navrhnúť a presadiť?

"UEFA vytvára tlak v rámci celej Európy a chce dosiahnuť stav, aby hráči najvyšších súťaží mali štatút profesionála a ich vzťah by mal pracovno-právny charakter. Aj judikatúra Súdneho dvora EÚ vníma vzťah športovca kolektívneho športu a klubu ako pracovnoprávny vzťah."

Presadzuje to aj SFZ?

"Áno, do budúcnosti to vnímame ako nevyhnutnosť, ktorú od nás bude vyžadovať UEFA. Kluby ako „zamestnávatelia” sa však budú musieť na to pripraviť a najmä zmieriť sa s týmto, podľa môjho názoru, nezvratným procesom, ktorý náš šport zrejme čaká. Skôr by sme sa mali zamerať na to, aby sme dosiahli osobitnú právnu úpravu pracovno-právneho vzťahu športovca a klubu, v ktorej budú optimálne zohľadnené všetky špecifiká tohto vzťahu."