Chorobám obehovej sústavy možno predchádzať fyzickou aktivitou a zdravou životosprávou, vhodne zvolená liečba už existujúcich ochorení zas zabraňuje ich postupovaniu, predlžuje život a zvyšuje jeho kvalitu. Základnou myšlienkou Svetového dňa srdca je zvýšiť verejné povedomie o rozpoznaní príznakov ochorení kardiovaskulárneho systému, pretože na toto ochorenie každoročne umiera približne 17,5 milióna ľudí.

Elektrické kreslo futbalového trénera

Práca futbalového trénera je lákavá, ale často sebazničujúca. Prináša slávu, štedré zárobky, ale ničí zdravie. Muž na lavičke prežíva obrovské stresy, podľa niektorých medicínskych výskumov patrí povolanie tréner medzi najrizikovejšie druhy zamestnaní. Výraznejšiu psychickú záťaž majú iba kozmonauti…

„Ak by som si aspoň rok neodpočinul, čoskoro by ma to hodilo o zem,“ povedal pred časom Ottmar Hitzfeld, úspešný tréner. Po víťazstve v Lige majstrov s Borussiou Dortmund ho ľudia nosili na ramenách a on sa náhle schoval do ústrania.

Keď Gérarda Houlliera, 54-ročného francúzskeho trénera , zasiahla náhla srdcová príhoda počas pôsobenia v FC Liverpool, mnohí si uvedomili svoju pozíciu na reálnom elektrickom kresle.

Houllier si „nevšímal“ dopoludňajšie popichávanie na hrudi, ktoré vyústilo do náhlej krutej bolesti na hrudníku. Prišla vo vlnách v prestávke medzi polčasmi zápasu s Leedsom, keď jeho tím prehrával 0:1. Nasledoval kolaps, čo prinútilo Francúza požiadať klubového lekára Marka Wallera o vyšetrenie. Doktor okamžite zariadil prevoz do nemocnice a nasledovala 11-hodinová operácia. Ako sa hovorí, v poslednej chvíli!

Nebol to infarkt srdcového svalu, ako sa pôvodne predpokladalo, ale Houllierovi sa začala trhať stena aorty, teda mohutnej cievy, odvádzajúcej krv zo srdca do krvného obehu tela. Diagnóza „disekujúca aorta“ značí smrteľné nebezpečenstvo a jej vznik spočíva v predchádzajúcich degeneratívnych zmenách steny cievy, spôsobených najmä procesmi aterosklerózy. Náhle zvýšenie krvného tlaku, ku ktorému môže opakovane dôjsť pri extrémnej psychickej námahe, čo je bežný pracovný trénersky stres - ako to bolo aj v tomto prípade - spôsobí trhlinu vo výstielke cievy a zakrvácanie do nej. Hrozí prederavenie a smrteľné krvácanie do obalu srdca alebo priestorov hrudnej dutiny…

Náročná operácia vyriešila problém cievnou náhradou a Houlliera, psychicky a fyzicky silného človeka, previezli už po týždni z jednotky intenzívnej starostlivosti na štandardnú pacientsku izbu. Odpočíval, ale k úplnej regenerácii potreboval viac ako dvanásť mesiacov. ..

„Trvalo mi rok kým som sa dal fyzicky dokopy,“ povedal tréner Blackburnu Rovers Graeme Souness, ktorý absolvoval operáciu srdca (dvojnásobný aorto-koronárny bypass) pred niekoľkými rokmi. „Bolo to traumatizujúce, a to som bol mladší a pravdepodobne aj ešte v lepšej kondícii ako Houllier,“ dodal.

Ale - tri dni po príhode a následnej operácii Gérarda Houlliera nariadila Anglická asociácia trénerom pravidelné testy výkonnosti a stavu srdca!

Trénerov sa zmocňuje určitý druh psychickej úzkosti už dávno pred zápasom. Lekári potvrdzujú, že ten kouč, ktorý v sebe hromadí napätie, je na tom horšie ako ten, ktorý vybuchne ako sopka.

"Idem sa na chvíľku prejsť do lesa,“ hovorieval český tréner storočia Václav Ježek, čo znamenalo, že šiel na pohárik borovičky. Fajčil často aj dve cigarety naraz a jeho tep stúpol na 180-190 úderov za minútu.

"Stresu zbaví trénera alkohol alebo tabletky,“ tvrdí Karol Dobiáš, ktorému deň pred zápasom pomohla whisky alebo šampanské. Niekdajší tréner federálnej dvadsaťjednotky Ivan Kopecký vsádzal na dobrú fyzickú kondíciu. „Minimálne dvakrát týždenne som si s hráčmi poriadne zatrénoval. Bez toho by som psychicky pri práci nevydržal,“ hovoril.

Iní skúšajú jednoduché meditačné techniky a dychové cvičenia, niektorí menia svoj životný štýl, upravujú stravovanie a stávajú sa vegetariánmi. Snažia sa zaťaženie zo seba striasať dobrou komunikáciou v realizačnom tíme, správnym rozdelením úloh aj do realizačného tímu. „Konzultovať svoje napätie a riešiť ho v aj spolupráci s psychológom nie je žiadna hanba,“ hovorí Arséne Wenger, tréner Arsenalu.

Zo slovenských trénerov majúc skúsenosti s ťažkosťami srdca, spojené s hospitalizáciou dvaja kormidelníci Interu Jozef Bubenko a Ladislav Petráš, našˇťastie prežili. Srdce Karola Jokla záťaž nevydržalo. Mnohí však majú "nezverejniteľné" ťažkosti, o ktorých vedia len ich kluboví lekári - vysoký krvný tlak, vredy na žalúdku a dvanástorníku, žlčníkové záchvaty a pod. 

Vypätie a pocity bezmocnosti vrcholia, keď sa mužstvu nedarí. Na trénera útočia funkcionári, novinári, fanúšikovia, niekedy sa pridávajú hráči. Vtedy musí zachytiť múr, čo naňho padá. Potom začne robiť aspoň na chvíľku, prácu, ktorá nemá s futbalom nič spoločného, venuje sa rodine, chodí na ryby, na hríby, pracuje v záhrade, chodí na dlhé prechádzky do prírody, opäť sa stretáva s priateľmi, opravuje byt, začne sa učiť cudzie jazyky, píše články, knihy, podniká, potrebuje sa výrazne odreagovať. Väčšina trénerov sa zhoduje – polroka je maximum, čo sa dá bez lavičky vydržať.

Nárazové napätia, nesprávna životospráva a chronický stres, v ktorom tréneri žijú, ich značne opotrebováva. Klasickým príkladom sebazničujúceho trénovania futbalu je Tomáš Pospíchal, ktorý počas trénovania v rokoch 1978 – 1990 (Bohemians, Slavia Praha) prekonal niekoľko infarktov (o mnohých skrytých ani nevedel), bol dvakrát na operácii srdca (aorto-koronárny by-pass), až mu museli transplantovať srdce.

Lenže: „Keď sa darí, človek mladne. To ho povzbudzuje k stálemu pokúšaniu šťastia,“ hovorí jeden z trénerov súčasnosti Hector Cuper.