Čo vás priviedlo na Slovensko?

„Robota. Pravdou je, že sa túlam svetom a na Slovensku som už nebol veľmi dávno. Vhodne mi zapasoval záujem SFZ, plánovali sme moje prednášky už dlhšie, je to všestranne prospešná návšteva.“

Poznajúc váš štýl práce, adeptom nestačí len si odsedieť  prednášky...

„To by bolo veľmi málo. Na záver ich nečaká klasická písomná práca, do ktorej zhrnú poznatky z iných, už vytlačených kníh. Také nechcem, načo aj? Poslucháči majú svoje zadanie, sledujú tréning, zápas, na záver ich čaká skúška, hoci slovná, ale praktická. Dostanú tému, zostavia náplň tréningu a ja im budem klásť otázky, ktorými obhája a vysvetlia svoju trénersku robotu. Osvedčil sa mi takýto model na celom svete.”

V roku 2012 dostali prví naši tréneri brankárov certifikát, aká je náväznosť slovenskej na „uefácku“ goalkeeper licenciu?

„Každý, kto chce študovať kurz na liecnciu UEFA, už musí byť držiteľom slovenskej. Po príslušnej praxi sa môže uchádzať o európsku.“

Existuje väzba medzi vašou prácou v drese FIFA a licenciou UEFA pre trénerov brankárov?

„Nie, po tejto línii spolupráca nie je. Môj či náš projekt v rámci FIFA je ústretový v tom, že sa dokáže prispôsobiť špecifikám a požiadavkám každej krajiny, v ktorej v danej chvíli pracujeme. Môžeme sa teda držať obsahu takzvaného katalógového seminára alebo po zadaní konkrétnych požiadaviek program prispôsobiť. Vieme robiť tak aj tak.”

Vzdelávanie trénerov brankárov nemá dlhú históriu, je to svojím spôsobom nové odvetie vo „futbalovom školstve.“ Cítite pozítivny posun v jeho vnímaní vo verejnosti?

„S FIFA spolupracujem od roku 2010, moja zmluva znie vždy na rok, už sme ju päťkrát predlžovali... Jednotlivé zväzy či asociácie majú vlastné programy, napríklad vo Francúzsku dosť podobný slovenskému. Vyvíjajú sa, napredujú, dnešný obsah je už ďalej ako bol ten spred troch rokov, pri prvom kurze na Slovensku. Adaptujeme sa aj na požiadavky UEFA, ktorá vydáva svoju licenciu, čo je právo každej konfederácie. FIFA odborne podporuje licenciu, ale svoju vlastnú nevydáva.”

Pri šírení svojho brankárskeho učenia veľa cestujete, máte spočítané, koľko členských krajiní FIFA ste navštívili? Ste v kondícii?

„Ak nepočítam akcie, kde zastupujem FIFA, ale nerobím a nevediem kurz či seminár, tak Slovensko je 53. krajina, v ktorej som pracovne. Na všetkých kontinentoch. Program beží, ale nikde a nikdy sa nedá dodržať presne tak, ako je to narysované na papieri a najmä tá improvizácia je samozrejme únavná.”

S akým najväčším omylom sme sa vo vašej práci stretli?

„Napríklad, že keď mám v kurze všetko bývalých špičkových brankárov, tak to bude pohoda. Nebude. Majú skúsenosti ako brankári, ale nulové ako tréneri. Nie je dobrou cestou odrobiť si prednášky len tak, ako sú napísané, treba nájsť spôsob, ako tých ľudí zaujať a nastaviť ich na trénerskú robotu. Netvrdím, že musia robiť celú kariéru to, čo im Vencel niekedy povedal, ale musím im ukázať, že moja filozofia je možná a zvládnuteľná. Aj keď je len jedna z viacerých.“