December 24, 2015
Vianočné spomienky Antona Urbana
BRATISLAVA (SFZ/PETER ZEMAN) - Kapitán strieborných olympionikov z Tokia 1964 prežil Štedrý deň štrnásťkrát mimo domova: "Často sme ho trávili na vtedajších československých ambasádach. Aj hostiteľom, aj nám padlo dobre byť medzi svojimi.
Ako ste prežívali vianočné sviatky počas futbalovej kariéry?
"Často na cestách do ďalekých krajín. Jedným z najznámejších manažérov bol Poliak Ukrajinčík. Dobre sme si s ním rozumeli, stali sme sa priateľmi a vďaka nemu sme pochodili celý svet. Často aj na Vianoce."
Ktoré krajiny ste počas sviatkov navštívili?
"Vianoce som zažil v Amerike, Afrike, Austrálii, Ázii a tiež na Novom Zélande. Navštívil som 55 krajín sveta, štrnásťkrát som Vianoce strávil mimo domova. Patrilo to k životu futbalistu."
Ako vyzeral Štedrý deň v ďalekej cudzine?
"Často sme ho trávili na vtedajších československých ambasádach. Aj hostiteľom, aj nám padlo dobre byť medzi svojimi. V tej chvíli, v spleti povinností a tréningov, sme Vianoce ako také nevnímali. Určite nie tak intenzívne, ako keby sme boli doma s rodinou."
Spomeniete si na nejaké netradičné jedlo na štedrovočernom stole?
"Nič zvláštne mi nenapadá. V Indii sme dostali mliečnu polievku so zrniečkami... Mladý a hladný futbalista zje všetko."
Ako vás, futbalistov, vnímali v exotických krajinách? Prišli po večeri spomienky na najbližších doma?
"Spomínam si na návštevu u iránskeho šacha Pahlavího, prijali nás mnohé osobnosti krajín. Asi sme pre nich tiež niečo znamenali, keď aj najvyššie autority sa o nás zaujímali a ak bol priestor na spoločné stretnutie, často nás pozvali na audienciu. Medzi toľkými zážitkami často nebol čas na nostalgiu za domovom."
Ako to brala vaša rodina, keď ste oznámili, že na Vianoce opäť nebudete doma?
"Blízky vedeli, že to patrí k môjmi životu. Potom som priviezol domov veľa darčekov a urobili sme si Vianoce o dva týždne neskôr. Deti sa tešili, že pre nich, na rozdiel od rovesníkov, Vianoce ešte neskončili a manželka ma s láskou rešpektovala."
Ste známy srdečným vzťahom k rodnému východnému Slovensku. Platí, že najkrajšie Vianoce sú tie šarišské?
"Áno. V mladosti sme chodili do lesa rezať stromčeky. Bol to obrad. Priniesť ho domov, postaviť, ozdobiť. Šariš je špecifický slovenský kraj. Krásny, jednoduchý, pokorný. Navždy zostane v nojom srdci a vedomí, že som z Kysaku. Tam som sa narodil a viem, kam patrím."
Spomeniete si na najkrajší darček?
"Vždy som sa snažil vnútorne vnímať rodinu, deti, ich radosť z darčekov a moju radosť zo spoločne strávených chvíl. Krajší darček si neviem ani predstaviť."
Súvisiace články