Na návrh Etickej komisie a po schválení Výkonným výborom SFZ boli dnes v divadelnej sále MsKS v Dolnom Kubíne vyhlásení laureáti Cien fair play MUDr. Ivana Chodáka za roky 2011 a 2012. Ocenenia prevzali z rúk prezidenta SFZ Jána Kováčika, poslanca NR SR a splnomovnenca vlády pre šport a mládež Dušana Galisa, primátora mesta Romana Matejova, prvého prezidenta SFZ Milana Služaniča, predsedu Etickej komisie SFZ Pavla Kandráča, generálneho sekretára SFZ Jozefa Klimenta, predsedu Obvodného úradu Ľubomíra Blahu, ako aj detí Ivana Chodáka - Ivana Chodáka ml. a Oľgy Janíkovej.

Prehrať video

Ocenenia boli udelené v troch kategóriách

1. za príkladné vystupovanie počas dlhoročnej hráčskej činnosti

MAREK MINTÁL (2.9.1977)
je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv v histórii klubu MŠK Žilina a slovenskej futbalovej reprezentácie. Narodil sa a vyrastal v Bytčici, kde s futbalom začínal a v trinástich rokoch prešiel do mládežníckej základne v Žiline. V najvyššej ligovej súťaži debutoval v roku1996. V sezóne 2001/2002 sa stal s 21 gólmi najlepším strelcom, čo s 20 gólmi zopakoval aj v nasledujúcom ročníku. Celkovo za MŠK Žilina odohral 188 stretnutí, v ktorých strelil 77 gólov. V roku 2003 prestúpil do nemeckého 1. FC Norimberg, pričom hneď v prvej sezóne klubu pomohol k postupu do Bundesligy. 28.8.2004 dosiahol ako prvý Slovák v najvyššej nemeckej súťaži v zápase s Hamburgom hattrick a už počas prvej sezóny v nej sa stal najlepším strelcom. Pre jeho neuveriteľný čuch na góly, kopaciu techniku, obojnohosť a s tým spojenou pohotovou koncovkou si u fanúšikov vyslúžil prezývku „Fantóm“. Vždy zostal skromný a za hviezdu sa nikdy nepovažoval. Na jeho rozlúčkový zápas v profesionálnom futbale sa s ním 21.7.2012 prišlo rozlúčiť viac ako 30 000 divákov. Marek Mintál obliekol najcennejší reprezentačný dres 45 krát, v ktorých dal 14 gólov. Reprezentoval Slovensko na OH 2000 v Sydney. V rokoch 2004 a 2005 získal ocenenie Futbalista roka. Jeho meno nesie každoročne organizovaný turnaj v kategórii do 17 rokov. Marek Mintál je príkladom pre všetkých futbalistov bez rozdielu veku. Dokázal, že tvrdou prácou, správnou životosprávou, skromnosťou a cieľavedomosťou, je možné sa cez akadémiu prepracovať až k seniorskému mužstvu, reprezentácii a pôsobeniu v jednej z najkvalitnejších európskych súťaží. Svoje skúsenosti odovzdáva v súčasnosti svojim nasledovníkom ako tím manažér reprezentácie do 21 rokov.

JOZEF BOMBA (30.3.1939 – 27.10.2005) in memoriam
sa narodil v Bardejove, spočiatku sa venoval atletike (skok do diaľky, šprint), od šestnástich rokov definitívne prestúpil k futbalu. Hrával za FK Slavoj Bardejov, RH Brno, Tatran Prešov a VSS Košice. S Tatranom obsadil v najvyššej československej súťaži v sezóne 1963/64 tretie a v sezóne 1964/65 druhé miesto. V sezóne 1970/71 dosiahol v drese VSS Košice pod vedením Jozefa Vengloša opäť druhé miesto V 1. lige odohral v nej 282 zápasov a dal v nich 7 gólov. Československo reprezentoval vo všetkých vekových kategóriách – v drese áčka sa v rokoch 1960-1970 objavil 13 krát, pričom bol aj členom legendárneho strieborného tímu MS 1962 v Chile. V roku 1964 bol nominovaný do tímu výberu Európy proti Škandinávii. Reprezentačnú kariéru ukončil ako kapitán v zápase kvalifikácie ME proti Fínsku. V rokoch 1963 a 1964 bol vyhlásený za najlepšieho športovca Prešovského okresu. Po skončení aktívnej činnosti sa začal venovať právu, ktorému sa venoval až do odchodu na invalidný dôchodok v roku 1989. Dlhotrvajúcej ťažkej chorobe podľahol 27.10.2005.

2. za dlhoročnú príkladnú činnosť a celkový prínos pre futbal

ANTON DRAGÚŇ (11.6.1942)
Rodák z Bánova ma od mlada dobrú vlastnosť – vedel počúvať ľudí so skúsenosťami. Veľa sa od nich naučil, či už od Karola Borhyho v Nových Zámkoch alebo ako asistent Michala Vičana v Interi Bratislava. Počas štyridsiatich trénerských rokov viedol hráčov k ľudskosti a férovosti aj v Dukle Banská Bystrica, DAC Dunajská Streda, Slovane Bratislava, slovenskej reprezentácii ako asistent Jozefa Adamca, ViOne Zlaté Moravce. Úlohu trénera „záchranára“ splnil v Baníku Prievidza, Ozete Trenčín, ZŤS Dubnica a veľa nechýbalo aby sa mu podobný zázrak podaril aj so Slovanom Duslo Šaľa. Čerstvý sedemdesiatnik viedol aj Úniu futbalových trénerov Slovenska a momentálne prevzal trénerské žezlo u druholigového nováčika v Ružinej. Dôveruje ľuďom a snaží sa predchádzať konfliktom: „Snažím sa neprenášať zlosť na druhých, či na rodinu, kolegov hráčov. Nemám rád konflikty, ani hodnotenie hneď po zápase. Radšej s chladnou hlavou na druhý deň. A to žiadam aj od hráčov, hádky po zápase nemajú zmysel. Mám radšej pozitíva ako negatíva. Radšej chcem mať sto priateľov ako jedného nepriateľa“, vyznal sa zo svojho prístupu k futbalu a životu Anton Dragúň.

JÚLIUS KLIMENT (28.12.1940)
je funkčne najstarším činovníkom v Stredoslovenskom futbalovom zväze. Futbalovú loptu začal naháňať ako desaťročný v Tatrane Čierny Balog, ktorému ostal verný po celý život. Popri futbalovej kariére, bol už vo svojich 24 rokoch tajomníkom klubu, tridsať rokov bol jeho predsedom a aktívny je v ňom dodnes. Významnou mierou sa v rodnej obci zaslúžil o vybudovanie novej hracej plochy, tribún, šatní, telocvične i minifutbalového ihriska s umelým povrchom. Jeho aktivity výrazne prerástli rámec Čierneho Balogu. Dlhé desaťročia a ešte aj v súčasnosti pracuje v štruktúrach Oblastného futbalového zväzu Banská Bystrica, dvadsať rokov je predsedom jej disciplinárnej komisie. Od roku 1988 je členom odvolacej komisie Stredoslovenského futbalového zväzu. Svojím charakterom, celoživotnou neúnavnou činnosťou a ľudskosťou si vyslúžil úctu a vážnosť vo futbalovom hnutí na celom strednom Slovensku i za jeho hranicami.

VLADIMÍR MUŠÁK (30.7.1944)
je dlhoročným (od roku 1996) predsedom Oravského futbalového zväzu. Futbalová lopta a futbal ako hra mu prirástli k srdcu už v detstve. Od žiackeho veku až do 30 rokov aktívne hrával za svoje rodné Námestovo a keď jeho hráčsku kariéru predčasne ukončilo zranenie, ostal futbalu verný ako rozhodca a delegát. Už ako pätnásťročný začal pracovať vo futbalových orgánoch na všetkých úrovniach (Oravský ObFZ, SsFZ, SFZ) a dodnes je ich platným členom. Za svoje najdôležitejšie poslanie považuje rozvoj mládežníckeho futbalu na Orave. Oravský futbalový zväz pod jeho vedením bol medzi prvými na Slovensku, ktorý vytvoril súťaž prípraviek a mladších žiakov. Talentovaní futbalisti z celej Oravy sa už desať rokov zúčastňujú na veľkých medzinárodných futbalových turnajoch žiakov doma i v zahraničí, kde sa neraz umiestnili na stupňoch víťazov. Keď v septembri 2010 požiar zlikvidoval sídlo Oravského futbalového zväzu vrátane celej dokumentácie histórie oravského futbalu, dokázal so svojimi spolupracovníkmi zabezpečiť jeho fungovanie v provizórnych podmienkach bez narušenia chodu súťaží. Dnes už Oravský futbalový zväz sídli v zrekonštruovaných priestoroch s moderným technickým vybavením. Vladimír Mušák svojimi vedomosťami, rozhodnutiami, dlhoročnými skúsenosťami a zmyslom pre spravodlivosť denne dokazuje, že práca futbalového funkcionára môže byť úspešná len v súlade s úprimným záujmom, vzťahom a láskou k futbalu.

3. za mimoriadny čin

IGOR CHALKA
je aj vo svojich 52 rokoch aktívnym rozhodcom Bratislavského futbalového zväzu. Futbal aktívne hrával od svojich štrnástich rokov ako hráč Tepličky a neskôr Vrakune, kde v dobách najväčšej slávy tohto klubu vykonával funkciu maséra. 24.9.2011 sa na tartanovej bežeckej dráhe na Pasienkoch konali fyzické previerky rozhodcov BFZ, kde si Igor Chalka všimol, že jeho kolega Milan Rášo odpadol. Až do príchodu lekárov poskytnutím správnej prvej predlekárskej pomoci mu zachránil život.

MATEJ LEHUTA
je hráčom klubu ŠK Slovan Bratislava, v ktorom prešiel všetkými vekovými kategóriami od prípravky až po seniorov, pričom trikrát bol členom tímov, ktoré sa stali majstrom Slovenska v kategórii starších žiakov a mladšieho dorastu. Je aj univerzitným majstrom Slovenska. V súčasnosti pôsobí ako brankár, tréner brankárov a asistent trénera v klube ŠK Veľké Úľany. 29.4.2012 v polčasovej prestávke zápasu medzi ŠK Veľké Úľany a Dolné Saliby, ako je to na dedinách zvykom, si diváci kopali na bránku. Jeden z nich zrazu odpadol a nejavil známky života. Matej Lehuta si to pri nástupe na 2. polčas všimol, zahodil brankárske rukavice a rozbehol sa k nemu. Okamžite začal s oživovaním, v ktorom neprestal až do príchodu záchrannej služby. Jeho rýchly a profesionálny zákrok zachránil život diváka, občana obce Veľké Úľany.

VLADIMÍR KONÍK
najviac rokov strávil v ŠKP Dúbravka – najprv ako hráč, potom tréner i funkcionár. Svoje trénerské kvality dokázal v Interi Bratislava, s ktorým v ročníku 2008/2009 získal prvenstvo po jesennej časti I. ligy a položil tak základy k celkovému víťazstvu v súťaži. Istý čas pôsobil v AS Trenčín, nasledoval návrat do ŠKP, kde bol športovým riaditeľom a od sezóny 2011/2012 až do konca kalendárneho roka 2012 viedol FC ŠTK 1914 Šamorín. Začiatkom tohto roku prevzal pozíciu hlavného trénera klubu FK Senica. 18.8.2012 v zápase 5. kola II. ligy medzi Dolným Kubínom a Šamorínom práve bežala 44. minúta. Pravý obranca hostí Andrej Špánik postupoval s loptou, zrazu sa zakymácal, pravou rukou urobil nekoordinovaný pohyb a odpadol. Tréner hostí Vladimír Koník okamžite vybehol za svojím hráčom, ktorý mal vyvrátené oči, nerozprával a nereagoval a podľa vlastných slov mu intuitívne vytiahol jazyk, nahmatal pulz a odovzdal ho do opatery lekára domácich, keďže hostia lekára nemali. Andrej Špánik ostal na pozorovaní v nemocnici v Dolnom Kubíne na pozorovaní a o deň neskôr ho previezli do Šamorína. Do základnej zostavy svojho klubu sa vrátil v 13. kole – aj zásluhou rýchlej a život zachraňujúcej reakcie Vladimíra Koníka.

Etická komisia SFZ zároveň pri príležitosti udelenia cien schválila návrh na zaslanie Ďakovných listov SFZ Miroslavovi Vlkovi, Karolovi Škulovi, Máriovi Čavojcovi, fanklubu FC Petržalka 1898, Dušanovi Galisovi, Dušanovi Tittelovi st., Jánovi Kuchárovi, Pavlovi Malovičovi, Štefanovi Nadzamovi, Vojtechovi Malagovi a Mikulášovi Komanickému.