Dominika Škorvánková obhájila prvenstvo v ankete Futbalistka roka 2014. Počas minulotýždňového (28.3.) slávnostného galavečera vyhlásenia ankety Futbalista roka, v rámci ktorého bola vyhlásená aj najlepšia hráčka uplynulého roka, na pódiu v žilinskom Mestskom divadle chýbala pre klubové povinnosti. Cenu tak za asistencie televíznych kamier prebrala mama. Nielen o futbalovom roku 2014 sme sa na včerajšom zraze ženskej reprezentácie pred zápasmi vo Walese rozprávali so stredopoliarkou SV Neulengbach Dominikou Škorvánkovou.

Pocity víťazstva v ankete už dôverne poznáte. Triumfovali ste v rokoch 2009, 2012 a 2013. V čom bolo tohtoročné prvenstvo iné v porovnaní s predošlými rokmi?

"Prekvapilo ma. Takmer celú druhú polovicu minulého roka som nehrala pre zranenie. Zranila som sa na turnaji v Maďarsku a časom som dospela v k rozhodnutiu podstúpiť artroskopiu ľavého kolena. Októbrová operácia prebehla v poriadku, bolo to správne rozhodnutie, no vynechala som veľkú časť sezóny a kvalifikácie. Aj preto to prekvapenie."

V tejto chvíli ste už zdravotne v absolútnom poriadku? Koleno drží ako predtým?

"Dá sa povedať, že áno, absolvovala som celú zimnú prípravu. Od nedávneho turnaja v Chorvátsku ma trochu trápi meniskus v pravom kolene, verím, že to nebude nič vážne."

Ocenenie za titul Futbalistky roka 2014 preberala na pódiu mama. Mali ste možnosť vidieť tento moment zo záznamu?

"Videla som ho live. Zápas v rakúskom Neulengbachu skončil pred sedemnástou hodinou, domov do Dunajskej Lužnej to mám zhruba necelé dve hodiny, samozrejme, do Žiliny by som nestihla prísť. Cestou domov som prenos sledovala aspoň na mobilnom telefóne."

Aký je to pocit vidieť mamu ako preberá trofej, ktorá patrí Vám?

"Mimoriadne silný, bola som dojatá. Už jej rozumiem. Vždy, keď som sa vrátila domov s ocenením mi hovorila, ako si pri prenose poplakala radosťou. Tentoraz sme si úlohy vynmenili. Neudržala som slzy šťastia."

Keby ste sa mali ohodnotiť, aké sú Vaše najväčšie futbalové prednosti? Prečo ste opäť získali najviac hlasov?

"Ťažká otázka. Možno je to rýchlosť a najmä bojovnosť. Snažím sa ísť v každom zápase na sto percent. Môže sa mi na ihrisku nedariť, ale vždy chcem. A práve tým chcením sa mi často podarí zakryť nedostatky, ktré vyplynú z hry, ak nemám na ihrisku práve najlepší deň."

V poslednom období zaznamenal ženský reprezentačný tím výkonnostný a výsledkový progres. Dospela súčasná generácia futbalistiek herne a osobnostne na úroveň, kedy by sa ženský futbal na Slovensku mohol dočkať výraznejších úspechov?

"Aj neúspech vie byť niekedy dobrý učiteľom. Minuloročná kvalifikácia, napriek neúspechu, nám dala veľa. Cítime, že prišiel ten správny čas. Sme staršie, skúsenejšie, uvedomujeme si, že pred nami je možno posledná šanca prebojovať sa na záverečný turnaj ME. Minulý mesiac to boli víťazstvá "len" na Istria Cupe, ale teším sa z nich. V kvalifikácii už pôjde do tuhého. Chceme sa pobiť o každý bod, o každý gól."

Čo najviac charakterizovalo výkony tímu na Istria Cupe?

"Azda prvýkrát sme dokázali držať tempo hry v zápasoch do deväťdesiatej minúty, zlepšili sme tiež herný prejav."

Kto bol vašou futbalovou inšpiráciou v mladosti?

"Jednoznačne Frank Lampard. Pre výkony na ihrisku a tiež osobnostné ľudské kvality mimo neho. Páči sa mi aj Cristiano Ronaldo, ale ak by som mala povedať len jedno meno, bol by to Lampard."

Mama na pódiu v Žiline prezradila, že odmalička Vás to ťahalo na ihrisko. Vraj už vtedy bolo jasné, kam povedú Vaše ďalšie kroky.

"Doma som kopala neustále na dvore do lopty. V škole som hľadala spôsob, ako sa dostať do partie spolužiakov, ktorí hrali futbal. Otravovala som mamu, nech ma vezme na ihrisko. Priznám sa, aj som sa v začiatkoch medzi toľkými chalanmi hanbila, ale futbal bol silnejší."

Aktuálne pôsobíte v SV Neulengbach. Ako chutí život futbalistky v Rakúsku?

"V minulom roku sme sa prebojovali do štvrťfinále ženskej edície Ligy majstrov a hoci je pravdou, že sme mali aj veľkú dávku šťastia, môžeme hovoriť o úspechu. Dovtedy sa to žiadnemu rakúskemu klubu v histórii súťaže nepodarilo. Získali sme titul a s výnimkou domáceho pohára sme dosiahli všetko čo sa dalo."

V klube pôsobia aj ďalšie slovenské spoluhráčky.

"Okrem mňa tiež "Sany Bíróová, Lucia Haršanyová a Jana Vojteková. Sme výborná partia. Aj s ostatnými domácimi spoluhráčkami vychádzame dobre, hoci cítime, že nás berú ako legionárky."

Snívate o vyšších futbalových métach? Máte vysnívaný klub, krajinu, v ktorej by ste chceli raz pôsobiť? 

"Chcela by som raz byť profesionálnou futablistkou. Ráno sa zobudiť a myslieť iba na futbal. Dať do toho všetko, venovať sa futbalu na sto percent. Rada by som si zahrala v Nemecku."

Ako to vidíte s prepojením futbalu s osobným životom? Čo rodina, deti?

"V súčasnosti to nie je otázka pre mňa. Samozrejme, nevyhýbam sa jej. Až raz vstúpi do môjho života človek, s ktorým budeme mať predstavy o rodine, určite prehodnotím aj futbalové kroky."

Čo všetko pre Vás znamená futbal?

"Futbal je jedna z vecí, ktorá každému vráti to, čo tejto hre dal a niečo navyše. Nikdy som neoľutovala nič z toho, čo som futbalu venovala. Dal mi priateľov, veľa som sa naučila, spoznala... Ak by sa mal niekto v tejto chvíli rozhodovať o tom, či sa oddať naplno futbalu, povedala by som mu, nech naváha ani na sekundu. Futbal je správna voľba."