Skutočne my, pretože z víťazstva Žiliny nad Bilbaom 3:2 sa tešilo celé Slovensko. Na sociálnych sieťach skladali klobúk, gratulovali trénerovi Adriánovi Guľovi a jeho hráčom a neskrývane sa tešili nielen priaznivci MŠK, ale aj fanúšikovia Trnavy, Slovana, Trenčína (tí sa popri slovách uznania k príslušnosti k nežilinskému klub priznali)...

A tak sme sa v eufórii mohli vytešovať, že čo nedokázala Barcelona, dokázala naša Žilina: zdolala Bilbao, dala mu tri góly v jednom stretnutí (Barca jeden vo dvoch) a výsledok – prehra víťaza španielskeho Superpohára - šiel do futbalového sveta a ten ho s uznaním zaregistroval.

Po opadnutí plnej vlne víťazných emócii došlo na úvahy o spôsobe, akým sa slovenský vicemajster k úspechu dopracoval vo „fantastickom zápase“ (citát z Guľovho hodnotenia). S istou nadsázkou možno povedať, že často zosmiešňovanú frázu „od začiatku naplno a postupne pridávať“ naplnili žlto-zelení do bodky. Urobili tak vďaka mentálnej vyzretosti mužstva, ktoré nezrazila ani hrubka kľúčového hráča (Pečovský pred druhým gólom Bilbaa), ani dvojgólová strata po polhodine hry, ani neúprosne plynúci čas pri zlom stave (do 65. minúty bolo 0:2). A urobili tak vďaka hernej kvalite. Je skvelé uvažovať o vysokej úrovni hry slovenského mužstva v priamej konfrontácii so špičkovým zástupcom (asi) najkvalitnejšej ligovej súťaže v Európe. Je potešujúce, že nositeľmi futbalovej sily boli mladíci Škriniar či Paur, no predovšetkým ešte mladší Benes, ktorého úžasná ľavačka, cit pre miesto a moment, dali gólovo vyniknúť Williamovi (Brazílčan by si mal dať patentovať blafák pri góle na 2:2, aby mu ho v Hollywoode neukradli).

Iste, súboj Žiliny a Bilbaa je len v polovici, odveta na San Mamés je šancou pre Baskov nakloniť postupové misky váh na svoju stranu (určite budú hrať v inej zostave...). Ale aj šancou pre Žilinu, lebo vo štvrtok sa na ihrisku udiali také veci, že výrok trénera Guľu "snívame o postupe" už nikde nevyvoláva ironický úškrn.

Parádny dôvod na radosť pre slovenský futbal, čo poviete?