Medzi viacerými svetovo známymi menami je tento švédsky odborník jednou z najväčších osobností, ale aj počas kongresu potvrdil, že najväčšie osobnosti bývajú správaním a vystupovaním príjemní ľudia. A nemal problém so žiadnou otázkou.

Od roku 2000 ste štyri roky viedli spoločne s Tommym Söderbergom švédsku reprezentáciu. Aké to pre vás bolo trénerské obdobie?

"Veľmi pozitívne a úspešné, keďže sme sa päťkrát zo šestich kvalifikácii dostali na finálový turnaj majstrovstiev sveta či Európy. Pre mňa osobne zároveň jedna z najlepších skúseností, aké som v trénerskej kariére zažil."

-Ako ste mali rozdelenú zodpovednosť pri vedení mužstva? Oficiálne ste boli vedení ako dvaja rovnocenní tréneri.

"Vo Švédsku bol tento model použitý prvý raz, teraz si ho opakujem aj v islandských podmienakch. Pre mňa je rozdelenie kompetencií vlastne formalita, dôležité je, že pracujete v tíme schopných ľudí, s ktorými sa navzájom veľmi dobre poznáte. Myslím si, že je to schodný model, pretože môžete navzájom diskutovať, zároveň byť k sebe kritickejší. Je v ňom veľa pozitív, ale pri vystupovaní na verejnosti musíte byť opatrný, keďže vyhlásenia a postoje musia byť jednotné, hoci idú z dvoch prameňov." 

My sme skúšali na Slovensku rovnaký model s dvojicou rovnocenných trénerov pri reprezentácii, ale nemali sme výsledky. Čo bolo tajomstvo vášho úspechu?

"Neviem prečo sa model na Slovensku neosvedčil. Nemyslím si, že je to o organizácii práce trénerov, je to oveľa komplikovanejšie. Podstatou je, že potrebujete dobrých hráčov s dobrou povahou. Podľa mňa je najdôležitejšie, aby sa hráči, aj celý realizačný tím správali ako stopercentní profesionáli."

V roku 2010 ste viedli na MS Nigériu. V čom je najväčší rozdiel medzi európskymi a africkými futbalistami?

"Sú dva hlavné aspekty. Prvým je ich viera a nezáleží na tom, či sú moslimovia alebo kresťania, treba prispôsobiť ľudský prístup k nim. Rozdielna je kultúra života. V Nigérii všetci ľudia okolo tímu, vrátane ministra športu a ďalších členov vlády, vytvárali tlak na mužstvo a ten bolo potrebné odstrániť, aby sa hráči mohli sústrediť na zápasy na šampionáte."

V kvalifikácii MS 2014 ste na lavičke Islandu boli veľmi blízko k postupu, ale neprešli ste cez baráž s Chorvátskom. Vaši hráči ešte neboli psychicky pripravení na úspech?

"Presne tak, určite to bolo aj v mentalite hráčov. Prvýkrát boli tak blízko k záverečnému turnaju a aj napriek tomu, že sme sa ich snažili na tlak a okolnosti pripraviť, myslím si, že pripravení neboli. Chýbali im skúsenosti. Veľa sme o tom s nimi rozprávali a z tejto kvalifikácie sa veľa naučili. Výsledkom je postup na Euro vo Francúzsku."

Island postúpil medzi prvými a prehral len jeden zápas, s Českom. Čo sa teda zmenilo?

"Mentalita hráčov i členov realizačného tímu. Dôležitú úlohu zohral aj čas, ktorý sme strávili spolu, ako tím. Mojou filozofiou je, že čím je tím lepšie organizovaný, tým lepšie spolupracuje na ihrisku, čo vedie k víťazstvu. Teraz je vidieť, že sme spolu už nejakú dobu, podľa mňa je pre dlhodobejší úspech potrebné dôležité byť s jedným mužstvom aj štyri, ba aj šesť rokov."

Čo si myslíte o súčasnej slovenskej reprezentácii?

"Bol by som veľmi prekvapený, keby ste nepostúpili do Francúzska. Videl som váš domáci zápas so Španielskom, futbalovo a takticky dobrý výkon. Trenér Kozák veľmi dobre zvládol organizáciu tímu a prístup hráčov bol výborný."