Úvodné potriasanie pravíc, predzápasová fotografia, vykopávanie lôpt pre fanúšikov a môže sa začať!

Finálový duel sa odohrával nielen na ihrisku, ale aj v hľadisku. O atmosféru posledného zápasu na majstrovstvách Európy žien do 19 rokov sa starala najmä početná základňa fanúšikov z Pyrenejského polostrova, ich „Vamos! “ a „España, España!“ sa ozývali solídnne zaplneným seneckým štadiónom. Intenzita ich skandovania sa s inkasovaným gólom ešte zvýšila, Španieli si nič iné ako výhru nevedeli predstaviť, na tribúne boli sebaistí a pozitívni, napriek polčasovému výsledku v ich neprospech. Žilo to aj na striedačke, kormidelník Pedro Lopez svoje družstvo povzbudzoval od postrannej čiary aj vtedy, keď sa Sencom prehnala silná búrka, až príliš podobná tej v Zlatých Moravciach pri rozlúčke našej reprezentácie s turnajom. Symbolicky, aj turnaj samotný bol „vyprevádzaný“ dažďom.

Po vyše dvoch hodinách čakania, ktoré vyplnili usilovní dobrovoľníci, snažiaci sa dostať nadbytočnú vodu z trávnika, sa za stáleho dažďa začala druhá polovica stretnutia. Verní španielski priaznivci však zotrvali na svojich miestach a svoje dievčatá burcovali aj naďalej. Emócie gradovali, keď kapitánka Španielok Nahikari Garcia nepremenila penaltu a ostrostrelkyňa Katoto poslala krajinu galského kohúta do dvojgólového vedenia a „Allez, les bleus!“ bolo čoraz silnejšie.

Finále plné skutočných pocitov, pravdivých, takých, ktoré vám prinesie len zanietenie a absolútna oddanosť.

Slzy na tvárach dievčat, ktoré finále prehrali, keď v nadstavenom čase prestrelila smoliarka duelu Nahikari Garcia prázdnu bránu, výskoky radosti na strane Francúzok po poslednom hvizde šampionátu. Nakoniec vyhral tím, ktorý prehral len svoj prvý zápas, nad súperom, ktorý prehral iba ten posledný. Irónia futbalu? Posledný zápas tohto šampionátu sa tiahol od 19:00 do 22:50, radosť i smútok z neho však potrvajú oveľa dlhšie.