Hovoriť len o geste by bolo málo. Škrtel a spol., spolu s kolegami okolo kapitána Suchého svojou spoluúčasťou, verejne demonštrovanou veľkým transparentom, urobili viac, ako že iba formálne vyjadrili vedomosť o ťažkom boji spoluhráča s vážnou chorobou.

Čišovský bojuje! Otec troch detí, 35-ročný chlap, pochudol, ale nevyhýba sa v Plzni futbalovému štadiónu, občas si zacvičí v posilňovni, nechá sa pomasírovať. Viktoria naďalej plní body zmluvy, ktorú s ňou má, hoci realita je zrejmá a v jej drese už nikdy nenastúpi. Svalového tkaniva mu ubúda, ale napriek očividnej únave to Marián nevzdal.

Spolupatričnosť a súdržnosť, vyjadrená spoluhráčmi- tými, ktorých pozná veľmi dobre, aj tými, s ktorými sa na trávniku nestretol – je to, čo mu pomáha a čo potrebuje. Kto ho pozná, vie, že povaha mu nedovolí spraviť krok dozadu, nech je nádej na pozitívny progres akokoľvek malá či žiadna. 

Väzba, akú deklarovali Škrtel a Suchý so svojimi spoluhráčmi, však povedala veľa aj o nich. Vo vetách "Čišo bojuj! Myslíme na teba, ty to zvládneš!" nebol iba odkaz chorému priateľovi, ale aj vyrovnanie sa s vlastnou zodpovednosťou k životu. Čišovského podporili, svoju podstatu ukázali. Aj s odstupom dní, mesiacov i rokov bude dátum 31. marec a miesto žilinský štadión potvrdením, že tento slovenský národný tím, táto ekipa, má ducha, že voní človenčenstvom.