Spolupráca médií a slovenskej futbalovej reprezentácie dosahuje štandard, ktorý sa časom dostal na určitú úroveň. Manažér komunikácie a PR Slovenského futbalového zväzu Juraj Čurný v rozhovore pre TASR uviedol, že na tejto najvyššej úrovni sa očakáva obojstranne profesionálny prístup, ako reprezentantov a trénerov, tak aj zástupcov siedmej veľmoci. V práci s mladými reprezentantmi sa zväz snaží vyvíjať také aktivity, aby mediálne ešte neostrieľaní hráči neuviazli zbytočne v prípadnej "bulvárnej pasci".

"S médiami je vždy lepšie spolupracovať ako bojovať. Čím viac informácií dáme k dispozícii, čím je viac možností na kontakt medzi reprezentáciou a médiami, tým lepšie. Úplne najlepšie je, ak sa stanovia veľmi presné pravidlá, ktoré dodržiavajú obe strany. To sa, myslím, za tie tri roky podarilo dostať na veľmi slušnú úroveň. Mám dojem, že terajší systém je vyhovujúci pre všetkých," povedal hovorca SFZ. Na úrovni A-mužstva sa hráčom v mediálnej vybavenosti špeciálny servis zo strany zväzu neposkytuje. "Čo sa týka Á-čka, tam sa už ráta s tým, že hráči sú profesionáli. To znamená, že v zásade by bolo už trochu smiešne učiť ich, že čo a ako majú robiť, ako sa majú správať. To už oni väčšinou veľmi dobre vedia. Ak nás však požiadajú, radi im poradíme. My nemáme nejaké obmedzenia, čo sa týka komunikácie s médiami. Hráčov považujeme za také osobnosti, že im nemusíme predpisovať, ako a s kým majú komunikovať."

Oveľa väčšia pozornosť sa však venuje v tejto oblasti juniorským výberom. "Špeciálne sa však zameriavame na mládežnícke reprezentácie, pretože tam tí chalani sú ešte len v začiatkoch. Im vysvetľujeme, že komunikácia s médiami je súčasť práce profesionálneho futbalistu. Tak ako chodia na tréning, tak ako sa musia starať o svoje zdravie či výživu, rovnako musia vedieť aj komunikovať zmysluplne a dobre s médiami. Tí, ktorí toto vedia, zvyšujú svoju trhovú cenu, je to v ich vlastnom záujme. Mali sme niekoľko špeciálnych tréningov napríklad s 21-kou, takisto aj teraz, keď išla na naša 17-ka na majstrovstvá sveta, na ktorých sme im vysvetľovali rôzne ťažkosti, ktoré ich môžu stretnúť. A najmä v súvislosti s rozvojom sociálnych sietí. Ten kladie veľké nároky na samotných hráčov, čo a akým spôsobom zverejňujú o sebe. Definitívne rozhodnutie je ale na nich. My sme v rámci workshopov a na stretnutiach so zástupcami ľudí z mediálnych oddelení aj veľkých futbalových asociácií v zahraničí videli, že tie majú napríklad vypracovaný kódex komunikácie hráčov na sociálnych sieťach, čo je povolené a čo zakázané. My až do takých detailov nejdeme, snažíme sa ich nasmerovať, aby vedeli, ako môžu vo svoj prospech tento kanál používať, a čoho sa majú naopak vyvarovať, aby sa nedostali do bulvárnej pasce."

SFZ zaviedol do praxe aj tzv. Etický kódex, ktorý platí na všetkých reprezentačných úrovniach. "Etický kódex je súbor pravidiel, ktorým by sa mal riadiť futbalový reprezentant Slovenskej republiky a vychádza aj zo stanov SFZ. Ak niekto reprezentuje Slovensko, malo by aj jeho správanie byť v súlade s najvyšším etickými hodnotami športu, tzn. fair-play, čestnosť a takisto rešpekt voči súperovi, fanúšikovi. Je dobré vedieť, čo vyžadujeme od človeka, ktorý si oblečie reprezentačný dres. Povedal by som, že vtedy už prestáva byť súkromnou osobou, resp. futbalistom XY, už je reprezentant Slovenskej republiky. Tu ako príklad uvediem, že sme mali mediálne školenia, keď mnohí chalani, ktorých sme nafotili v reprezentačných dresoch, si tieto fotky dali ako profilovky na sociálne siete. A my sme im vysvetlili, že pokiaľ už majú takúto profilovku, tomu musí zodpovedať aj ich správanie na sociálnych sieťach. Pretože nie je nič horšie, ako keď v dnešnej dobe internetu a populárnych internetových médií niekto napríklad urobí printscreen facebookového profilu mladého muža, ktorý ma na sebe reprezentačný dres SR a vedľa neho je nejaký jeho post, ktorý obsahuje vulgarizmy alebo niečo, čo je v príkrom rozpore s etickým kódexom."

Jednou z najčastejších povinností v pozícii hovorcu národného tímu Juraja Čurného je sprostredkovať pre média stretnutia a rozhovory s hráčmi A-tímu, dokonale ich tak v tom smere pozná. A snaží sa aj poradiť, ako napríklad v prípade stredopoliara Miroslava Stocha, ktorý má s nimi práve v tomto období komplikovaný vzťah. "Sú hráči, ktorí nemajú problém komunikovať, ale vo všeobecnosti to väčšinou súvisí s povahou človeka. Sú hráči, ktorí sú extrovertnejší, ktorí sa radi rozprávajú, a naopak sú hráči, ktorí sú, nazvime to, tí tichší, čo až tak veľa rozprávať nepotrebujú. Väčšinou sa už ten kolektív tak prirodzene poskladá, že tí extrovertnejší sú aj vyhľadávanejší partneri pre novinárov, lebo tí vedia, že dostanú to, čo potrebujú a majú výpovede, ktoré môžu použiť. A proste sú aj hráči, ktorí z rôznych dôvodov majú s médiami problém. Najvypuklejším je teraz Miňo Stoch, kde aj my sme opakovane Miňovi navrhovali, že jeho terajší postoj, že nebude komunikovať vôbec s novinármi, môžeme rešpektovať, ale považujeme ho za nešťastný, pretože nič tým nezíska. My sme sa mu snažili povedať, že pokiaľ si pripraví, keď to veľmi zostručním, tri dobré vety, a povie ich médiám, tie budú vedieť pracovať aj s týmto a nebudú ho trápiť s nejakými veľkými rozhovormi. Bude to jeho pohľad na to, čo sa ho budú novinári pýtať, resp. čo by on chcel povedať slovenským médiám. Vždy sú teda hráči, ktorí majú lepší alebo horší vzťah s médiami. Súvisí to aj s tým, čo ktoré médium napíše o danom hráčovi. V niektorých prípadoch je pochopiteľná opatrnosť futbalistov voči niektorým médiám."

Počas pôsobenia vo funkcii zažil Čurný už kvarteto trénerov prvej reprezentácie SR, všetkých ich označil za profesionálov: "Mne sa veľmi dobre spolupracovalo so všetkými trénermi, ktorých som ja zažil, teda aj s Vladom Weissom, aj Mišom Hippom, aj Stanom Grigom a takisto aj s Jánom Kozákom. Majú jedno spoločné. Sú to ľudia, ktorí sú naozaj v najlepšom slova zmysle zažratí dofutbalu neuveriteľným spôsobom. Celkom logicky vyžadujú od ľudí z "druhej strany", aby boli aspoň v tých základných veciach pripravení. Všetkých, niektorých viac, iných v menšej miere, v úvodzovkách irituje, ak sa stretávajú na druhej strane s človekom, o ktorom veľmi rýchlo zistia, že je nepripravený, ak to zjednodušene poviem. To znamená, že dáva otázky, z ktorých je jasné, že sa nepripravil a preto takto položil tú otázku, alebo niečo podobné. Tam väčšinou vznikajú nejaké tie tenzie a napätia. Ale u všetkých trénerov, ktorých som videl, pokiaľ zistili, že novinár má záujem o futbal, že je prístupný počúvať argumenty, a že v úvodzovkách nemá už napísaný článok, kde si len potrebuje dosadiť takú výpoveď, ktorá by sa mu hodila do daného vyznenia, tak nebol myslím si problém so žiadnym trénerom, s ktorým som prišiel do styku. A týka sa to aj Ivana Galáda a trénerov mládežníckych reprezentácií."

A recept pre respondentov na prípadnú neprofesionálnu, provokatívnu či inak problémovú otázku? "Je to veľmi individuálne a veľmi závisí na konkrétnej situácii, v akej sa to stane. Niekedy je tréner alebo hráč nervóznejší, ako obvykle býva, takže reakcia býva skôr prudšia či negatívnejšia. Ale na to nebýva nejaký univerzálny recept. Rozhodne najlepšie je, nerozpitvávať tému, ktorá evidentne hrozí konfliktom. Je lepšie odložiť niečo, čo hrozí ťažko predvídateľnými následkami na neskoršiu dobu. Pretože s odstupom času sa môže prísť na to, že to nebolo, nazvime to, až také horúce či kontroverzné. Moja rada je nezvyšovať napätie, nech už vzniklo akokoľvek. Dať to nabok a skúsiť sa k tomu vrátiť s nejakým odstupom. Samozrejme, výrazná konfrontácie medzi hráčom či trénerom a médiami je niečo, čo médiá majú radi, zvyšuje to čítanosť, zvyšuje to počúvanosť, sledovanosť, nie je to niečo každodenné. Ale z mojej strany o takýto konflikt veľký záujem nie je, pretože potom sa z toho vytráca to hlavné čo my chceme a to je futbal ako hra, ktorá by mala predovšetkým prinášať pozitívne a nie negatívne emócie."