V kalendárnom roku 2014 ste nastúpili v ôsmich reprezentačných zápasoch, no v ďalšom roku ani v jednom.

"Aj to prináša futbal. Raz ste hore, raz dole. V období, kedy som v repre nastupoval, som zažil vydarené obdobie v Škótsku. Mužstvo sa v ligovej tabuľke vyšplhalo vyššie a darilo sa aj mne. Po návrate z hosťovania do Cardiffu som miesto stratil. Tréner dal šancu iným hráčom a tí sa chytili. Musel som čakať na novú šancu a tá prišla práve teraz."

Nastúpili ste v úvodných štyroch dueloch úspešnej kvalifikácie o postup na Euro 2016. Nie je vám s odstupom času ľúto, že ste vo Francúzsku chýbali?

"Kto by si nechcel zahrať na majstrovstvách Európy? Na druhej strane, absolútne som rešpektoval rozhodnutie trénera. Vybral do tímu správnych hráčov, s ktorými uspel v kvalifikácii i na samotnom záverečnom turnaji vo Francúzsku."

Pôsobili ste v Cardiffe, v škótskom Ross County, teraz máte pevné miesto v nórskom Haugesunde.

"Vo futbale nikdy neviete čo prinesie. Zažil som obdobie, kedy som nehrával, no teraz cítim, že to boli životné situácie, ktoré ma zocelili a teraz z nich môžem ťažiť. Navyše sa teším z rodinky, vďaka ktorej dokážem vypnúť od futbalu a pomáha mi to aj na ihrisku. Aj to prispelo k stabilnejším výkonom a ocitol som sa opäť v repre."

Do Cardiffu ste odchádzali z bratislavského Slovana. Určite to bola výborná futbalová škola.

"Nič v živote neľutujem a pôsobenie v Cardiffe už vôbec nie. Najskôr z toho bolo hosťovanie, neskôr prestup. Vždy som chcel hrať v Anglicku, zažil som krásne zápasy a ako som spomínal, prišli aj ťažšie chvíle, kedy sa mi nedarilo, ale chcel som sa z tohto obdobia poučiť a myslím si, že sa mi to aj podarilo."

Ako spomínate na Ross County?

"Potreboval som hrávať a bolo mi aj celkom jedno, kde to bude. V prvom polroku som išiel dokonca s platom dole, ale bolo to dobré rozhodnutie. Nakoniec, dostal som sa prvýkrát do reprezentácie, čím som si splnil sen."

Čo zavážilo pri rozhodovaní prijať ponuku z Nórska?

"Dospel som k poznaniu, že by som rád okúsil iný futbalový štýl, kde by som mohol viac vyťažiť z mojich futbalových predností. Škótsky futbal je mimoriadne fyzický, fyzickejšie to snáď nie je nikde inde. Pre mňa ako stredového záložníka to bolo niekedy až frustrujúce a preto som sa rozhodol skúsiť niečo iné. Niečo, čo sa bude viac podobať európskej škole a v Nórsku som našiel to, čo som hľadal."

V Haugesunde ste teda absolútne spokojný?

"Cítim obrovskú podporu klubu, nastupujem v pozícii asistenta kapitána, cítim sa rešpektovaný, čo si veľmi vážim a teším sa, že sa nám darí herne aj výsledkovo. Budem rád, ak sa nám podarí odohrať peknú sezónu a skončiť na priečkach, z ktorých sa kvalifikujeme do pohárovej Európy."

V Nórsku pôsobí aj Slovák Tomáš Malec. Ste v kontakte?

"Konečne tu mám parťáka. Prvýkrát sme sa stretli v 23-ke v minuloročnom zápase finále Challenge Trophy. Zostali sme v kontakte a som rád, že je po pôsobení v Trondheime späť v Nórsku. Pred dvomi týždňami sme hrali zápas v Lilleströme, kde Tomáš pôsobí, nastúpil na druhý polčas a jeho mužstvo vyrovnalo v 93. minúte. To ma trochu rozladilo, ale uznávam, že Tomáš hral dobre. Je to výborný hráč, verím, že sa rozstrieľa a bude sa mu opäť dariť.“

Ako sa v Nórsku páči rodinke?

"Som rád, že tam môže byť so mnou. Synček síce veľa cestuje, veď počas prvého polroka života letel už osemkrát, ale zvláda to výborne. Keď prídem domov, snažím sa venovať malému a vytvoriť tak priestor pre oddych manželke Veronike. Je to zábava. Po horšom zápase príde človek domov a hneď mu napadnú iné myšlienky. Na druhý deň sa vraciam na ihrisko inak nastavený. Obaja chodia pravidelne na domáce zápasy a raz boli aj vonku. Spoločne sme si pozreli Oslo. V Nórsku sme spokojní.“

Veronika je futbalistka, bavíte sa doma o futbale alebo vás nechá od futbalu vypnúť?

"Sama vie dobre odhadnúť, kedy treba preladiť. Futbal hrala na reprezentačnej úrovni a tak je normálne, že futbal je v našej rodine téma. Aj keď, je tu synček a ten nás dokáže zamestnať. Ak sledujeme nejaký zápas v televízii, je to tak 50:50. Musíme sa mu popri tom venovať, ale je to radosť."

Manželka má umelecké vlohy, platí to aj o vás?

"Áno, je veľmi tvorivá. Keď maličký zaspí, hneď má chuť niečo tvoriť. Je veľmi šikovná, páčia sa mi jej kresby. Ja som pravý opak, toto je jej parketa.“

Nechýba jej futbal?

"Asi chýba, ale určite sa nenudí. Aj ju nedávno kontaktovali z jedného z miestnych klubov. V Nórsku sa hrá ženský futbal na vysokej úrovni a v okolí Haugesundu je jeden z najlepších klubov. Pôsobia v ňom profesionálne hráčky, možno sa časom dostane do formy a skúsi to. Uvidíme, čo život prinesie.“

Keď to zhrnieme, prežívate pekné futbalové i životné obdobie.

"Rodinka je zdravá a to mi dodáva najviac energie. Darí sa mi v klube a do toho prišla teraz reprezentačná pozvánka, tak čo viac si priať? Veronika bola prvá, ktorá mi zvestovala novinu o nominácii na Anglicko. Bola nadšená a ja s ňou. Prišla v deň menín - skvelý meninový darček."

Vizitka Filipa Kissa: