V 15 rokoch ste sa ako chlapec pobrali z domova za futbalom do sveta. Dnes, s desaťročnými životnými skúsenosťami z Anglicka, Nemecka a Grécka, je z Maka mladý, skúsený muž. Platí to?

"Nie som si tým tvrdením celkom istý, ale je pravda, že niečo za sebou mám. Začínal som v Manchestri, zažil som sťahovanie do Norimbergu, v súčasnosti hrám v Grécku. Každý prestup znamenal veľkú zmenu, zvykanie si na niečo nové. Na druhej strane, každá krajina mi dala po futbalovej a osobnostnej stránke niečo osobité."

Najťažšie boli začiatky?

"Bol som ďaleko od domova, nevedel som po anglicky, našťastie, nebol som v akadémii jediný Slovák. Zvykol som si. Najväčšou oporou mi boli rodičia. Podržali ma, neskôr sa za mnou dokonca presťahovali, mohol som sa na nich vždy spoľahnúť.“

Ako ste na tom jazykovo? Po angličtine a nemčine lúskate gréčtinu?

"Po anglicky hovorím dobre, to isté platí viacmenej aj o nemeckom jazyku. Gréčtina je náročná, v kabíne však komunikujeme v angličtine, čo mi uľahčuje situáciu. Trošku sa chytám, ale na rozhovory do médií to ešte nie je.“

Čo hovoríte na gréckych fanúšikov? Vedia vytvoriť búrlivú atmosféru, na druhej strane, grécky národ rieši ekonomickú krízu v krajine. Dotýkajú sa tieto problémy aj fanúšikov?

"Gréci nepociťujú žiadnu krízu. Naopak, plnými dúškami si vedia užívať život. Tomu pomáha aj priaznivé počasie, o čom svedčia rezorty plné turistov. Kríza je možno živená v médiách, ale nebadať ju v životoch Grékov. Tí si radi posedia pri kávičke, porozprávajú o živote, zájdu na futbal.“

Grécko je posiate historickými pamiatkami. Podarilo sa vám navštíviť niektoré z nich?

"Veľa som toho zatiaľ nepochodil. Sezóna je dlhá, hrá sa celoročne, aj počas zimy. Veľmi sa mi páči na Kréte, krásne sú Atény.“

Pôsobíte v jednom z najpopulárnejších klubov v krajine. Káder PAOK-u je vyšperkovaný hráčmi gréckej reprezentácie, keď k nim pridáme Portugalčana Ricarda Costu a vás, mohli by Solúnčania preraziť aj v pohárovej Európe?

"Nevydarený záver ligy spôsobil, že v aktuálnej sezóne sa musíme pobiť o účasť v Európskej lige v predkolách. PAOK je veľké mužstvo a má kvalitný káder. Patrilo by sa nadviazať na bohatú históriu prenikavejším výsledkom.“

Jeden z krokov ste urobili postupom cez Trnavu. Mal tento dvojzápas pre vás špeciálnu príchuť?

"Prvýkrát na klubovej úrovni som mohol zavítať na Slovensko. Bolo to niečo nové, prišla ma povzbudiť rodina, priatelia, uhrali sme postup, takže príjemné spomienky a spokojnosť.“

Doma ste hrali v žiackych kategóriách v Slovane, odvtedy ste výlučne v zahraničných kluboch. Máte prehľad o dianí vo Fortuna lige a v slovenskom futbale?

"Zápasy sledovať nemôžem, v tom čase väčšinou hrám, ale vždy si pozriem na internete ligové výsledky. Prehľad teda mám. Situácia v našom futbale je známa. Hráči sa snažia zabojovať o zahraničný angažmán, no slovenský futbal aj na domácej scéne rozhodne má čo ponúknuť.“

Veľa slovenských hráčov to skúša v zahraničí už v mladom veku. Nie každému sa však podarí presadiť sa tak, ako vám.

"V Manchestri som pôsobil spolu s Vladom Weissom, skorý odchod do zahraničia posunul dopredu Hamšíka alebo Stocha. Nedokážem posúdiť, prečo sa niektorým nepodarilo naplniť očakávania. Nikdy neviete, čo sa odohráva v hlave mladého človeka. Možno niektorým chýba domov, iný má smolu na zranenie, skúsi teda návrat domov. Spoľahne sa na prostredie, rodinu, rozbieha sa doma. Na ceste potrebujete tiež kúsok šťastia. Myslím si však, že kto veľmi chce, dokáže ísť vytrvalo za svojím cieľom.“

Čo by ste robili, keby sa vám nepodarilo presadiť sa vo vrcholovom futbale?

"Naozaj neviem. S futbalom som začal v siedmich rokoch a bol pre mňa všetkým. Nemal som mladosť, nechodil som von, kamaráti išli bokom, v pätnástich som odišiel za futbalom do zahraničia. Futbal, futbal, futbal. Všetko sa točilo okolo neho, vždy som išiel za svojím cieľom.“

Ako zvládate popri futbale rodičovské povinnosti?

"Synček je moje šťastie. Jeho príchod na svet je jedným z najkrajších momentov môjho života. Prídem domov, malý Robino sa usmeje a ja chápem, že sa mi zmenil život. Doma sa točí všetko okolo neho. Syn a moja žena sú tým najväčším šťastím, aké ma mohlo v živote stretnúť. Pri nich som jednoducho šťastný.“

To znie až príliš idylicky na slová mladého tatka.

(Smiech) „Súhlasím, nie vždy je to prechádzka ružovou záhradou. Najmä keď bol menší, mal problémy so spánkom, ale to k tomu patrí. Užívame si to.“

V reprezentácii pôsobíte od februára 2013, snívali ste o nej?

"Prvý raz som nastúpil v prípravnom zápase v Belgicku. Znamenal pre mňa splnenú métu. Každý futbalista sníva o reprezentácii, môj sen sa tak splnil. Našťastie, prišli aj ďalšie pozvánky a keď si uvedomím, aké krásne futbalové šialenstvo momentálne na Slovensku vládne, naskakujú mi zimomriavky.“

Vnímate, že ste fanúšikov pobláznili výkonmi a najmä výsledkami.

"Som nadšený z toho, ako nám ľudia vyjadrujú podporu, držia palce. S príchodom trénera Kozáka sme akoby nové mužstvo. Darí sa, je to fantastické. Pred štartom kvalifikácie prišlo na Maltu niečo viac ako dvetisíc divákov, na Luxembursko bolo vypredané. Atmosféra na štadióne je milión ku jednej, to sa nedá porovnať. Najväčším úspechom je fakt, že sme ľudí pritiahli na našu stranu. V zahraničí chodia diváci na svoje mužstvo, ale u nás to nie je zvykom. O to cennejšia je atmosféra na zápasoch. A keď sa pozriete na tabuľku kvalifikácie, radosť prísť na zraz.“

Aké je to, keď sa stretne mladý futbalista Mak so skúseným trénerom Kozákom?

"Pán Kozák priniesol do reprezentácie esenciu, ktorá v nej chýbala. Nezažil som éru trénera Weissa, ale viem porovnať zmeny po príchode Jána Kozáka. Ako keby nás osvietilo. Sme úplne iné mužstvo. Je to skvelý odborník, pán tréner. Tvoríme výbornú partiu na ihrisku, aj mimo neho. Medzi mnou a trénerom je dobrý vzťah. Samozrejme, mimo ihriska sa vieme zasmiať, porozprávať o rodine, o mimofutbalových veciach, je to super človek. Počas tréningov a zápasov však nabehneme na režim tréner a hráč.“

V Kyjeve ste strelili gól Ukrajine. Blížiaci sa postup na EURO 2016 dáva tomuto gólu punc historického momentu, navždy sa bude spájať s vaším menom. Uvedomujete si to?

"Bol to jediný gól zápasu, znamenal tri body a naštartoval nás k úžasnej jazde. Hoci, treba pripomenúť, že ešte nie sme na konci cesty. Bol to nezabudnuteľný moment kariéry, ale skutočnú hodnotu nadobudne až vtedy, keď sa dočkáme postupu. Priznávam, keď si uvedomím, čo spôsobil, čo odštartoval, ako potešil Slovensko – cítim sa úžasne.“

Koľkokrát ste ho videli?

"Klamal by som, keby som povedal, že som si ho nepozrel. Najmä v období po kyjevskom zápase to bola téma. Zo spomalených záberov a z hajlajtov vyzerá dianie na ihrisku inak, ako z trávnika. Je to však minulosť, treba pozerať dopredu.“

Pochválili ste zaň sám seba? Ten gól predsa nemá chybu. Hamšíkova kolmica, spracovanie a uvoľnenie jediným dotykom v plnom behu, umiestnená strela, tak to robia veľkí hráči.

"To všetko je pravda. Je to jeden z najkrajších a doteraz aj najdôležitejší gól mojej kariéry. Dobre sa na to pozerá, dobre sa o tom rozpráva, ale zásadný je vždy vklad pre mužstvo. Jeho cena je vo víťazstve, v troch bodoch, v dobrom štarte do kvalifikácie.“

Pri prebratí lopty sa núkalo skôr zaseknutie, prihrávka spoluhráčovi z druhej vlny. Vy ste však vpálili medzi prekvapených obrancov. Intuícia? Inštinkt?

"Vo futbale nie je často čas na premýšľanie. Alebo to vyjde, alebo nie. Nemal som to pripravené. Sám neviem, do akej miery to bol úmysel, ale podarilo sa mi vyhodnotiť situáciu správne. Prišla myšlienka a ja som ju poslúchol.“

Po góle ste ukázali prstami srdiečko smerom k tribúnam. Komu patrilo?

"Zápas bol krátko po narodení synčeka. Prišiel na svet v auguste minulého roka, my sme hrali o pár dní neskôr, v septembri. Patrilo jemu a manželke. Bolo to krásne obdobie. Dve výnimočné udalosti v krátkom čase.“

V reprezentácii máte na konte tri góly. Vždy, keď ste skórovali, vyhralo naše mužstvo. Uvedomili ste si to?

"Vážne? Bodaj by som mal strelecké šťastie v každom zápase. V skutočnosti nejde o to, kto dá gól. Dôležitý je náš cieľ a tým je EURO 2016. Výsledky zápasov so Španielskom a doma s Ukrajinou ukážu, ktorým smerom sa posunú naše šance.“

V predposlednom kvalifikačnom bloku sa stretneme s najväčšími konkurentmi na postup. Fanúšikovia počítajú: vraj môžeme prehrať pokojne v Španielsku a ak by sa aj, nedajbože, nezadarilo s Ukrajinou, ak zdoláme Bielorusko a Luxembursko, postúpime ako najlepší tím aj z tretieho miesta. Čo na to hovoríte?

"Nesúhlasím so žiadnymi špekuláciami. My jednoducho nemôžeme takto uvažovať. Keby niekto pred duelom so Španielskom tvrdil, že vyhráme 2:1, 99 percent ľudí na Slovensku by ho vysmialo. Koľko ľudí verilo, že uspejeme predtým v Kyjeve? Dokázali sme vyhrať oba zápasy. Nešpekulujme. Proti Španielom pôjdeme na ihrisko tak, ako v predošlých zápasoch. S cieľom vyhrať.“

Od vytúženého cieľa nás delia štyri zápasy.

"Vo futbale je možné všetko. Nikto nevie nič zaručiť, ale v každom zápase od nás môžete čakať, že v ňom necháme sto percent.“

Gólové srdiečko v Kyjeve patrilo synovi a manželke. Môžeme sa dohodnúť, že gólový pozdrav do siete Ukrajiny v Žiline venujete všetkým slovenským fanúšikom?

"Platí. Pre hráča niet väčšej odmeny ako spokojnosť fanúšikov. Diváci nám vytvárajú skvelú atmosféru, radosť hrať pred takýmto publikom. Kiežby som ich mohol pozdraviť srdiečkom už v Španielsku. Nakoniec ale, nie je dôležité, kto z nás pozdraví gólovým gestom tribúny, podstatné je, aby sa tešilo spolu s nami celé Slovensko.“

Vizitka Róberta Maka: