Najúspešnejší slovenský futbalový tréner 20. storočia Jozef Vengloš st., ktorý ako jediný slovenský kormidelník v histórii priviedol bývalú československú reprezentáciu na dva svetové a dva európske šampionáty, sa s nebohým Jánom Popluhárom, ktorého v roku 2000 vyhlásili za futbalistu 20. storočia, prvýkrát stretol v Slovane Bratislava v roku 1956. S výnimkou jeho vojenčiny v RH Brno boli spoluhráčmi až do roku 1968, keď Jozef Vengloš odišiel trénovať do Austrálie.

O rok neskôr mužstvo z Tehelného poľa opustil aj Ján Popluhár, ktorý ako 33-ročný prestúpil do francúzskeho klubu Olympique Lyon, a po návrate z Francúzska hral opäť za Zbrojovku Brno. Neskôr v nižších rakúskych súťažiach tiež po vzore Jozefa Vengloša začal ako hrajúci kouč trénovať Slovan Viedeň. Naposledy sa tieto dve významné futbalové osobnosti v histórii Československa a Slovenska stretli 15. februára 2011 v bratislavskom sídle Slovenského futbalového zväzu (SFZ) na Trnavskej ceste.

Vtedy, na oslavách 75. narodenín Jozefa Vengloša, nikto z prítomných netušil, že rodáka z Bernolákova vidia naposledy medzi živými. V nedeľu 6. marca totiž srdce tohto obdivuhodného bojovníka, 62-násobného československého reprezentanta a dvojnásobného účastníka MS vo futbale navždy prestalo biť. "Som veľmi smutný z toho, čo sa v nedeľu stalo. Je to veľmi smutná udalosť, ktorá všetkých, ktorí sme Janka Popluhára poznali, veľmi silno zasiahla. Z našich radov odišiel výnimočný futbalista a človek, ktorý nám bude veľmi chýbať," reagoval Jozef Vengloš st. na margo úmrtia Jána Popluhára.

Podľa neho bol Popluhár v rokoch svojej najväčšej športovej slávy výraznou osobnosťou svetového, európskeho, československého i slovenského futbalu. "Janko Popluhár bol futbalistom, ktorý si svojím obrovským nasadením, bojovnosťou, ale najmä čistým štýlom hry dokázal na ihrisku veľmi rýchlo vybudovať veľký rešpekt, úctu a uznanie. Pre tieto vlastnosti ho obdivovali nie iba spoluhráči, ale aj jeho súperi. Bol to človek, ktorý si aj v tých najťažších okamihoch veľkých zápasov na svetovom či európskom šampionáte dokázal zachovať rozvahu a chladnú hlavu," skonštatoval bývalý kapitán a neskôr aj tréner Slovana.

"Janko ako stredný obranca dokázal hrať čisto, bez faulov a najmä v prospech kolektívu. Ako v ligovom, tak aj v reprezentačnom drese vždy hral v duchu fair play, bez hrubých faulov či iných nešportových zákrokov. Bol to čestný a slušný človek. A pri tom sa tvrdým súbojom vôbec nevyhýbal. Práve naopak, jeho umenie vo vzduchu i na zemi bolo obdivuhodné," zdôraznil ďalej erudovaný futbalový odborník a dlhoročný prezident Európskej asociácie futbalových trénerov na margo svojho rovesníka.

Podľa Jozefa Vengloša bol Ján Popluhár dlhé roky najvýraznejšou oporou zadných radov Slovana Bratislava i československej reprezentácie. Bol výborným obrancom a spoľahlivým stopérom, ktorý vďaka svojej urastenej postave a výbornému výskoku dominoval na zemi i v hlavičkových súbojoch. Navyše vďaka svojej kopacej technike jeho priame kopy i pokutové kopy mali tiež svoju kvalitu. "Vedel ich zahrávať majstrovsky, hoci jeho hlavnou úlohou v našom mužstve bolo gólom zabraňovať, nie ich strieľať," charakterizoval bývalého spoluhráča, ktorý za dvanásť sezón v bývalej československej lige odohral 306 majstrovských zápasov a dal 23 gólov.

"Ja som si na ňom najviac vážil jeho poctivosť v tréningu a pracovitosť v zápasoch. Popluhárova kondícia bola obdivuhodná, prehľad o dianí na ihrisku ukážkový a dirigovanie mladších spoluhráčov v obrane neopakovateľné," definoval Jozef Vengloš odchovanca bernolákovského futbalu, ktorý na MS 1958 vo Švédsku a na MS 1962 v Čile patril k najlepším obrancom svetového šampionátu.

"Vždy spoľahlivý Bimbo, ako sme ho od čias legendárneho trénera Jima Šťastného všetci volali, predviedol svoju výnimočnosť priaznivcom futbalu najmä na svetovom šampionáte v Čile, kde sa výraznou mierou zaslúžil o senzačné druhé miesto vtedajšieho Československa. Striebro v Čile bol mimoriadny úspech a Popluhár v strede obrany bol pilierom vtedajšieho československého výberu. Jeho výkony na tomto podujatí mali obrovský ohlas nie iba v Československu, ale aj v Európe a na celom svete. Kvalitu, ktorú on ukázal v Čile, sme doma počas jeho života nedokázali správne oceniť. Jeho hra v Čile bola fantastická," zdôraznil Jozef Vengloš a dodal: "Podľa mňa jeho veľké zásluhy o úspechy československého a slovenského futbalu sme adekvátne nedocenili dodnes. Som o tom presvedčený. Preto si myslím, že myšlienkou, ako to napraviť aspoň po jeho smrti, by sme sa mali zaoberať aj na našom futbalovom zväze. Všetci spoločne by sme mali nájsť vhodnú formu takej podoby úcty k Jánovi Popluhárovi, aby sa na jeho mimoriadne kvalitné výkony ako dlhoročného ligového hráča a dlhoročného československého reprezentanta nikdy nezabudlo. Za to, čo urobil pre svetový, európsky, československý a slovenský futbal, by si to určite zaslúžil. Bol to predsa výnimočný hráč a obdivuhodný človek. A taký nech zostane navždy aj v našej pamäti a v našich srdciach."