Právo na názor, dnes skutočne akýkoľvek, má každý. Fanúšik rovnako ako tréner, divák rovnako ako novinár. Môžeme sa sporiť, ako Vittek hral, môžeme sa zhodnúť (spolu s ním), že vie hrať aj lepšie. Môžeme sa dohadovať o tom, či mal hrať v základnej zostave a koľko času mal stráviť na ihrisku, či ako útočník splnil alebo nesplnil úlohy, ktoré mu Ján Kozák dal, tých „či“ by bolo veľa. Jedno zásadné: či si Róbert Vittek zaslúžil, aby na neho pískali vlastní fanúšikovia, aby ho vlastní priaznivci posielali z trávnika dole? O tom polemizovať nebudeme: jednoznačne nie!

Pre tento postoj netreba vyťahovať štyri góly na MS 2010, ani to, že je najlepším strelcom v histórii slovenskej reprezentácie, ani tým, že národný dres si vždy vážil, nikdy ho nepodcenil a pri každom štarte v ňom odviedol svoje maximum. Nie v každom sa mu darilo, nie v každom bol hrdinom, ale nikdy sa nestal babrákom.

Koľkokrát práve Vittek každému z tých pískajúcich svojimi gólmi, či podielom na víťazstve pomohol, potešil, dodal mu radosť, novú chuť na úsmev, pohodu, silu na riešenie vlastných starostí. Jeho prístup k futbalovej práci bol úplne rovnaký, ako v utorok – šiel naplno, rozdal sa pre tím, pre spoločný výsledok. Strelil gól-góly, podmuroval snahu ostatných spoluhráčov vo futbale najviditeľnejším spôsobom.

Je to chlap na svojom mieste a normálny človek, aj so svojimi chybami. A čo má byť? Že sa vrátil do Slovana? Chce robiť robotu, ktorú robiť vie. Že sa vrátil do reprezentácie? S trénerom Kozákom sa o tom dlho rozprávali, bez servítok a falošných prísľubov z tej či onej strany. Každý vie, že Vittek ak nastúpi, urobí maximu pre mužstvo.

Pískať na hráča, ak sa mu jeho hra nepáči, je právo diváka. Stáť za hráčom aj vtedy, keď prechádza neľahkým obdobím, je korektný postoj futbalového fanúšika.

V utorok boli v Žiline diváci, ale aj fanúšikovia. Kto ste v ktorej skupine?