Reprezentačný dres obliekol v troch zápasoch, získal dva tituly v drese MŠK Žilina, okúsil európske poháre aj angažmán v Izraeli a pokúsil sa napriek bolestiam a problémom s chrbticou vrátiť na trávniky v drese Slovana Bratislava. Jeho zdravie a on sám napokon povedali - "nie, stačí". Po operácii nedávno definitívne zavesil kopačky a vychutnáva si nový život. O svoje spomienky zo športovej kariéry a pocity z nových dní sa ochotne podelil Mário Pečalka v rozhovore pre SFZ.

Aké boli vaše prvé futbalové kroky? V začiatkoch ste pôsobili v štvrtej českej lige.

"V rodnej Rudine zanikol klub, respektíve presťahoval sa do Kysuckého Nového Mesta. Kamarát Peťo Vlček sa zmienil o možnosti skúsiť to v Mutěniciach a pretože som bol amatér, nebol problém prestúpiť. Našiel som tam správnych ľudí a dobre sa mi spomína na pôsobenie v Čechách.“

Nasledoval prestup do Slovana Bratislava. Ako sa rodí prestup zo štvrtej ligy do najúspešnejšieho klubu na Slovensku?

"Veľmi netradične. Opäť mi pomohol jeden z kamarátov. Keď sa zmienil o skúške v Slovane, bral som to s rezervou. Neprikladal som jeho sľubom a slovám váhu, až kým mi nezavolal, že o deň neskôr sa mám ukázať v Bratislave. Stále som si myslel, že to bude o jednom prípravnom zápase a tým to skončí. Nakoniec z toho bola zmluva na polroka. Nemohol som tomu uveriť.“

Ten príbeh znie až neuveriteľne.

"Nikdy som ani len nepomyslel, že budem hrať „veľký“ futbal. Možno som sníval ako každý chlapec o veľkých štadiónoch, ale nikdy som nepomyslel, že si zahrám Ligu majstrov, alebo oblečiem niekedy reprezentačný dres. Futbal mi dal tak veľa...“

Možno práve vaša skromnosť a poctivosť je kľúčom k vašim futbalovým úspechom.

"Učili ma k nim rodičia, nikdy som nemal veľké oči. Nikdy som však ani neuhýbal zo súbojov, bral som futbal s láskou a poctivo. Každý sme iný. Niekto vyniká technikou, niekto strelou... Ja som staval na prístupe, na tvrdej práci a hre nadoraz. Môže sa to niekomu nepáčiť, ale to som ja. Uvedomoval som si, že keď chce hráč niečo dosiahnuť, musí sa doslova vyžmýkať. Ísť cez seba. Nikdy som to nikomu nehovoril, ale ako každý človek, zastihli ma niekedy aj citlivé chvíle. Niekedy som si poplakal. Nebolo to vždy ľahké. Ale keď človek neuhýba a ide najlepšie ako vie za svojim cieľom, dočká sa.“

Hlavnú časť kariéry ste spojili s MŠK Žilina.

"V žlto-zelenom drese som odohral veľa krásnych zápasov, za všetky spomeniem duel so Spartou Praha. Súperili sme o Ligu majstrov, chlapci sa tvárili celkom suverénne, priznám sa, že ja som mal celkom rešpekt. Nakoniec sme odohrali dva skvelé zápasy a splnil sa mi sen v podobe postupu do Ligy majstrov. Tam sme už na súperov rangu FC Chelsea a Olympique Marseille nestačili, ale prajem každému hráčovi zahrať si takéto zápasy.“

Zahrali ste si proti hráčom ako John Terry, či Gabriel Heinze. Uvedomovali ste si to priamo na ihrisku?

"Možno pred zápasom, alebo teraz s odstupom času. Počas hry nič také nevnímate. Idete do súbojov a nepozeráte, kto proti vám hrá.“

Ktoré ďalšie momenty kariéry z čias pôsobenia v MŠK by ste ďalej spomenuli.

„Rád spomínam na zápas v Birminghame proti Aston Ville. Hrali sme v kolíske futbalu, dokázali sme nečakane zdolať favorita zápasu a navyše sa mi podarilo získať dres Garetha Barryho. To je taký môj najcennejší víťazný skalp... (smiech).“

V Žiline ste získali dva majstrovské tituly. V čom bolo tajomstvo vtedajších úspechov?

"Tituly, respektíve obdobie, kedy sme ich v Žiline vybojovali predstavujú vrchol mojej futbalovej kariéry. Fungovalo nám to optimálne na ihrisku, aj mimo neho. Dokázali sme makať na placi, ale keď bolo treba, aj si ponadávať, povedať si otvorene čo robíme zle. Boli sme vnútorne silní a ladilo nám to aj vo vzťahoch s vedením a funkcionármi klubu. Keď máte dobré vzťahy, ľudí, ktorí vedia čo chcú dosiahnuť a spojíte to s dobrým prístupom, výsledky prídu.“

Ak nerátame Mutěnice, zahrali ste si len v jedinom klube v zahraničí. Možno trošku prekvapivo v Izraeli, v Hapoeli Tel Aviv.

"Po športovej stránke skvelá štácia. V európskej lige sme mali doma na lopate PSV Eindhoven, viedli sme 3:1, nakoniec bola z toho remíza. Začiatky boli ťažké, ale neľutujem. Ťažko som sa aklimatizoval, dlho som si nemohol zvyknúť na iný životný štýl. Potrebujem sa niekým priateliť, zájsť občas s niekým s rodinou von, porozprávať sa. To všetko mi v Izraeli chýbalo. Bola to moja chyba. Mal som sa snažiť viac vytvárať kamarátske kontakty a žilo by sa mi v cudzine ľahšie.“

Počas pôsobenia v Tel Avive prišli zdravotné problémy.

"Mal som vážne problémy s chrbticou, nedokázal som sa však s funkcionármi dohodnúť. Doteraz tomu nerozumiem.. Žiadal som o uvoľnenie na Slovensko. Predsa len doma ľahšie lekárom vysvetlíte, čo vás bolí a aké máte pocity. Tréner mi hovorí – "dobre, choď..., manžér nemal námietky, prišiel však majiteľ a všetko zatrhol. Dostal som tabletky a príkaz liečiť sa v klube.“

Čo ste v takej situácii napokon podnikli?

"Odišiel som domov na Slovensko na vlastné tričko. A to bol začiatok konca. Moje dni v klube boli spočítané. Sám som nemal dôveru v niektorých ľudí v klube.“

Ocitli ste sa v Slovane Bratislava. Tam, kde sa nastúpili na prvý ligový zápas, ste prišli odohrať aj ten posledný.

„Veľká vďaka patrí vedeniu Slovana Bratislava a tiež trénerovi Vladimírovi Weissovi. Vedel v akom som stave, pomohol mi, dal mi šancu v ťažkej životnej a športovej chvíli. Slovan a Weiss išli do rizika. Bol som odhodlaný vyliečiť sa a splatiť dôveru na ihrisku. Žiaľ, nedalo sa. Zdravie mi to nedovolilo.“

V akom zdravotnom stave ste dnes? Ako sa cítite?

"Už našťastie dobre. Boli dni, kedy som neprešiel ani dvesto metrov. Musel som si čupnúť, oddýchnuť si. Takto sa žiť nedá. Podstúpil som operáciu, teraz žijem oveľa krajší život čo sa týka zdravia. Lekári mi povedali jasne – dá sa s tým skúsiť hrať ešte futbal, ale za nič neručíme. Rozhodnutie a zodpovednosť boli len na mne. Rozhodol som sa.“

Môžete behať? Kopať do lopty?

"Ale áno, to áno, ale moje telo by neunieslo každodennú prípravu profesionálneho futbalistu. Určite si ešte rekreačne futbal niekedy v budúcnosti zahrám a rád.“

Teraz nie? Aký je váš kontakt s futbalom? Nechýba vám?

"Momentálne je na druhej koľaji. Nedávno som navštívil zápas Žilina – Ružomberok, ale inak futbal sledujem viacmenej okrajovo. V správach, príležitostne.“

Ako teda trávite čas? Človek musí niečo robiť...

"Moje kroky sa uberajú iným smerom. Bude to pre mnohých asi prekvapenie, malý šok - zaujímam sa o diamanty a šperky. V jednej serióznej spoločnosti získavam prvé skúsenosti, našiel som v tom zaľúbenie a mám pre život novú výzvu.“

Asi ste prekvapili aj sám seba.

"Je to pre mňa niečo nové, s ľuďmi s ktorými spolupracujem sa cítim výborne, dôverujeme si. Zatiaľ som nadmieru spokojný.“

Vráťme sa k rozhodnutiu skončiť s futbalom. Niečo také sa nerodí zo dňa na deň.

"Samozrejme, že nie. Keď som prišiel do Slovana, skúšal som všetko možné, aj nemožné. Chodil som k liečiteľom, veril som, že treba ešte vydržať. Postupne ma však opúšťala sila. Niekedy som zažíval muky. Lekári urobili všetko pre pokračovanie kariéry a ja tiež. Nešlo to. Už som nemal silu vzdorovať. Uvedomil som si, že mám tridsaťdva rokov a že pokračovať by bol za danej situácie veľký risk. Následky by mohli byť oveľa väčšie, nechcel by som zostať rodine neskôr na obtiaž... Povedal som si OK, treba dať za futbalom bodku.“

Futbal vás tešil, aj bolel. Zažili ste víťazstvá aj prehry. Ruky ste dvíhali vysoko nad hlavu, ale zažili ste aj plač. Teraz končíte futbalovú karéru. Keby ste sa narodili zas a mohli prežiť všetko to, čo futbal ponúkol – išli by ste do toho znovu?

"Neváhal by som asi sekundu. Všetko bolo presne tak, ako malo byť. Bol to krásny, úžasný príbeh. Išiel by som tou istou cestou zas. Bol to pravdivý, skutočný príbeh, ktorý mi dal pre život priateľov a spoznal som v ňom samého seba. Vážim si všetko, čo mi futbal ponúkol... Som nesmierne vďačný.“

VIZITKA -MÁRIO PEČALKA

Dátum narodenia: 28.12.1980
Miesto narodenia: Rudina
Post: Stopér
Reprezentácia: 3 zápasy (2009-2011)

KLUBY:
FK Mutěnice -  (2002-2003)
Slovan Bratislava (hosťovanie) - (2004)
MŠK Žilina - (2004-2011)
FK LAFC Lučenec (hosťovanie) - (2005)
Inter Bratislava (hosťovanie) - (2006)
Hapoel Tel Aviv - (2011-2012)
Slovan Bratislava - (2012)

ÚSPECHY:
Majster ligy: 2006/07, 2009/10
Superpohár: 2007, 2010

ZÁPASY V REPREZENTÁCII:
10.09.2009     Slovensko - Ukrajina 2:3, prípravný zápas, 58 minút
07.09.2010     Rusko - Slovensko 0:1, kvalifikácia ME 2012, 1 minúta
09.02.2011     Luxembursko - Slovensko 2:1, prípravný zápas, 90 minút