Keď v lete 2014 odchádzal z istanbulského Fenerbahce do Emirátov, do klubu Al Ain, vypočul si mnohé pochybnosti na tento krok. Nemálo hlasov tvrdilo, že je to ústup zo zísakných pozícií, veď Miroslav Stoch bol už majstrom Holandska i Turecka, víťazom pohára v Anglicku i Turecku, na osobnom konte mal aj FIFA Cenu Ferenca Puskása za najkrajší gól roka 2012 a teraz... Sezóna prešla a Stoch pridal do zbierky ďalší titul. A gólovým vrcholom obdobia od augusta 2014 do júna 2015 bola víťazná hlavička do siete Casillasa. Bolo sa teda o čom rozprávať.

Máte titul v Holandsku, Turecku a teraz aj v Emirátoch. Ste teda úspešný futbalista, nie?

"Domov som sa vrátil zas ako majster... Sezóna bola dlhá, náročná a ja som naozaj rád, že som splnil cieľ, ktorý som si v duchu dal, keď som sa rozhodol prijať ponuku Al Ainu: niečo v Emirátoch vyhrať."

Titul nie je len tak niečo.

"Myslím si, že v závere sezóny sme mohli urobiť ešte aj viac, ak by sme šli ďalej aj v Prezidentskom pohári, ktorý má v krajine svoj cveng. Vlastne aj v ázijskej Lige majstrov sme mali na to, aby sme šli ďalej, ako do osemfinále. Je fajn niečo dosiahnuť, ale uspokojiť sa s tým nie je dobrý signál."

Pred rokom, keď ste sa rozhodli pre arabskú cestu, valila sa na vás vlna kritiky, vo futbalovom vnímaní je tento kút sveta braný stále s akýmsi dešpektom. Po roku, s osobnými skúsensoťami, čo poviete na vašu voľbu?

"Určite dobrý krok! Vedeli sme spolu s mojím manažérom, že Al Ain je jeden z najlepších klubov v týchto končinách a realita to plne potvrdila. Rátal som s tým, že budeme mať nabitý program, čo bolo veľmi dôležité, lebo som nevyšiel zo zápasového rytmu. Takže s poznaním toho, aký rok mám za sebou v Emirátoch, hovorím úplne zodpovedne, že môj angažmán v Al Aine účel splnil. Potvrdzuje to aj fakt, že sa vraciam do Fenerbahce, odkiaľ ma celú sezónu podrobne sledovali a že ma zavolali opäť do Istanbulu svedčí o tom, že som rok nepremárnil."

Tešíte sa teda na návrat do Fenerbahce?

"Už druhý rok som bojoval o to, aby som sa vrátil do Feneru... Istanbulský klub je moja srdcovka."

Cítiť to aj na väzbe s jeho fanúšikmi.

"Nezabudli na mňa. Stále mi píšu cez sociálne siete, verte, je to neuskutočné."

Ale letný návrat do Istanbulu ešte neznamená, že budete v ďalšej sezóne stopercentne jeho hráčom, je to tak?

"Zmluvu mám vo Fenerbahce ešte tri roky, ale nikdy neviete, čo sa môže stať počas prestupového obdobia. Vedenie Feneru sa vyjadrilo jasne, že ma chce späť. Ja sa tiež chcem vrátiť, takže predpoklady z oboch strán sa naplnili, ale po tejto ceste mi treba postupovať ďalej. Hrať a spolu s mužstvom byť úspešný a tak verím, že všetko dopadne dobre, že budem nastupovať za klub a bude sa mi dariť."

A pochybnosti o kvalite ligy v Emirátoch, prípadne áziskej Ligy majstrov, môžete rozohnať?

"Pokiaľ ide o Ligu majstrov v Európe a Ázii, neviem porovnať, lebo u nás doma som nehral hlavnú súťaž, len predkolá. V ázijskej je veľa kvalitných mužstiev, povedzme v tých zo Saudskej Arábie hrá veľa šikovných futbalistov a v Európe ľudia o nich ani netušia. V minulom ročníku sme sa s Al Ainom dostali do semifinále, v tomto sme pokazili osemfinále s Al Ahli. Hádam si zahrám tak vysoko aj v európskej... Pokiaľ ide o kvalitu domácej súťaže, pred rokmi to bolo tak, že na záver kariéry si sem prišli veľkí hráči natiahnuť ešte o rok-dva pôsobenie na ihrisku za nemalé peniaze, ale s týmto je koniec. Filozofia v Emirátoch je už iná, liga má veľa mladých hráčov, kluby sa snažia kádre formovať inak, omladzovať ich. Aj preto má získaný titul skutočne cenu."

Keď ste prichádzali do Al Ainu, vyjadrili ste sa, že je to jeden z najlepších klubov v Emirátoch, s kvalitatívnym presahom cez hranice...

"A to presne sedí. Klub funguje výborne, má tri štadióny, možno mentalita domácich hráčov je troška iná, než na akú sme zvyknutí v Európe u futbalistov, už mladí majú rodiny a tým sa venujú, takže tradičné stretnutia pri kávičke odpadávajú, na druhej strane sa radi bavia, niekedy sa mi zdalo, že tých žartíkov bolo až príliš. Ale klub sa snaží fungovať absolútne profesionálne, hráčom plnia všetko, čo treba, je cítiť vplyv európskych trénerov."

Zaujíma domácich futbal?

"Nuž, veľa ľudí na štadión nechodí. Al Ain má najväčší štadión v Emirátoch, aj keď prišlo 10 000 divákov, tak v tom ohromnom kolose sa stratili. Na zápasy Ligy majstrov chodilo veľa fanúšikov, na domácu ligu už nie. Pritom futbal je populárny, ľudia radi zastavujú futbalistov v meste, poznajú ich."

Ako rýchlo ste si zvykli na vysoké teploty?

"Prvé dni v Emirátoch boli náročné. Al Ain je vo vnútrozemí, klíma je tam úplne iná, hrozne dusno, zle sa dýcha, ale dá sa na to zvyknúť. Je to pokojné mesto, typicky arabské, niekedy tam bola nuda, ale aspoň som sa mohol som sústredeníť na futbal. Čo som potreboval, to som mal. A do Dubaja je to hodina a štvrť autom, no často som tam nechodil."

Arabština sa na vás nalepila?

"Veľmi nie, aj keď niektoré slová sú na počutie podobné turečtine. Čo je však veľké plus pre cudzincov, v Emirátoch asi každý hovorí po anglicky."

Naučili ste sa piť pravú arabskú kávu alebo ste dávali prednosť pravému arabskému čaju?

"Ak by som si dal to, čo oni nazývajú ozajstnou kávou, tak nezaspím tri dni, čaj veľmi nepijem, ja skôr niečo európske."

Turecko je iná káva, pre život, ale aj pre futbal, tešíte sa na návrat do Istanbulu?

"Bol by som blázon, keby som sa netešil. Niekedy, keď večer zaspávam, tak si v mysli premietam atmosféru na štadióne Fenerbahce, je to fantázia... V Turecku navýšili počet cudzincov v kádri na štrnásť, to je pre mňa tiež dobrá správa."

Ďalšou dobrou správou by mohol byť výsledok zápasu s Macedónskom. Víťazstvo je povinnosť?

"Je to fráza, ale pravdivá: ideme od zápasu k zápasu, verím, že Macedoncov zdoláme. Nikto nám nemusí zdôraznovať, o čo hráme. Keď v nedeľu vyhráme, budeme jednou nohou v Francúzsku. Na reprezentačnej úrovni nie je taký zápas, v ktorý by ho niekto vypustil, aj Macedónci prídu s novým trénerom hrať o svoju česť a za svoju krajinu, je to kvalifikácia, vopred určite nič jednoduché."

Mužstvo má za sebou aj netradičný senecký kemp, na ktorý nadviazal zápasový zraz. Aké to všetko bolo?

"Také, ak sme to chceli mať a aké sme si to spravili. Radi sme sa videli, radi sme spolu boli, pripravovali sa, aj si užívali partiu. Verím, že to mužstvu pomôže."

Cítiť pohodu?

"Áno, presne tak. Všetci vieme, všetci viete, kto je tréner Kozák, všetci ho rešpektujeme. Možno máme v kvalifikácii aj kus šťastia, ale oň tiež bojujeme."

Informácie o návšteve hovoria, že bude plný dom. Čo na to hovoríte?

"Vždy nás zaujímalo, koľko vstupeniek sa predalo. Aj keď je prázdny štadión, ideme na ihrisko s túžbou vyhrať, ale keď sú tribúny naplnené, je to všetko lepšie. Chceme kvôli ľuďom ešte viac. A hoci raz nejaký zápas prehráme, verím, že naši nám budú naďalej fandiť aj potom a že prídu na štadión zas. Kvôli nám."

Boli ste počas arabskej sezóny v kontakte s trénerom Kozákom pravidelne?

"Väčšinou komunikujeme cez trénera Tarkoviča, telefón sms, rozprávali sme sa dosť."

Keď ste šli do Emirátov, Ján Kozák povedal, že sa nebojí o kvalitu súťaže, v ktorej budete pôsobiť, ale skôr toho, či nestratíte zápasový rytmus, čo by sa mohlo v reprezentácii negatívne prejaviť. Ste v správnom tempe?

"Čítal som to na internete, ale žiadna obava, domáca súťaž sa končila ako v Európe, ešte v máji som hral zápasy, ak by sme sa dostali do finále Prezidentského pohára, prišiel by som na zraz ako posledný."

Stále máte vo vitríne spomienok na prvom mieste víťazný gól Španielsku?

"Áno. Niekedy si ho pozriem na internete. Zimomriavky po tomto góle bude mať do konca života. Pocit radosti bol taký silný, že ak by vtedy otvorili štadión, tak bežím až do Nitry. No, neotvorili a ešte ma aj „skosil“ Karim Guédé medvedím objatím. A fakt to bol môj prvý seniorský gól hlavou, predtým som trafil maximálne do žrde."

V poslednom čase ste sa vyprifilovali do pozície trénerovho žolíka, posielal vás na trávnik, aby ste niečo zmenili v zápase. Ako sa cítite v tejto úlohe?

"Dobre, naozaj. Je to vždy o tom, ako si človek uloží veci v hlave. Predtým sa mi viackrát vypomstilo, že som šiel na ihrisko nahnevaný a mužstvu som potom vôbec nepomohol. Futbalista musí cítiť s kabínou, byť súčasťou mužstva aj na lavičke, aj ako žolík."

Ako ďaleko alebo blízko sme teraz od Francúzska?

"Veľmi blízko a predsa ďaleko. Múdrejší budeme po zápase s Macedónskom. Verím, že ho zvládneme a s 18 bodmi už môžeme reálne myslieť na postup. Potom ostanú ešte štyri kvalifikačné zápasy a v nich už budú karty jasne rozdané."

Vyžaruje z vás pohoda, cítite ju aj vy v sebe?

"Všetko je tak, ako má byť."

Stále platí, že Nitra je pre vás najkrajšie mesto?

"Jednoznačne! Až sa niekedy vrátim do Nitry, bolo by úžasné k titulom a pohárom, ktoré už mám, pridať aj niečo domáce..."

Vizitka Miroslava Stocha: