V Nitre ste legenda, v St. Etienne ambasádor klubu, v Glasgowe ste, podľa vyjadrenia klubu, darčekom od Boha pre Celtic. Na koľko ste srdcom Škót?

"Som normálny človek, logicky mám rád uznanie, pochvalu a v Glasgowe sa mi toho dostávalo prehrštiami, Celtic bola moja najúspešnejšia zahraničná misia. Nedávno som si robil poriadok vo veciach a našiel som tam medialy za päť škótsky trofejí: dva tituly, jeden pohár a dva ligové poháre. A k tomu ešte dve prehraté pohárové finálove účasti. Za tri a pol roka solídny výpočet úspechov, že?“

Platí stále, že Celtic má špecifické postavenie v škótskom futbale?

"Je to dané jeho úspešnosťou, to po prvé. A po druhé: je historickým faktom, že Celtic založili Íri, od toho sa traduje, že je to katolícky írsky klub. V análoch európskeho futbalu má Celtic svoje miesto medzi veľkými, hoci dnešná realita nie je taká slávna, ako minulosť. Stále platí, že Celtic je klub, hrať za ktorý bolo a je česť pre každého futbalistu. A mňa to tam bavilo.”

Spomínate si, čo ste povedali na margo vášho vyše trojročného pôsobenia v zeleno-bielom drese, keď ste sa s Celtic Parkom lúčili?

"To mi musíte pripomenúť konkrétne vety, lebo ja som vtedy toho pohovoril dosť...”

Že bola škoda pre vás, ale aj pre Celtic, že ste do Glasgowa prišli až ako 33-ročný. Že ak by ste prišli skôr, mohli ste spolu dosiahnuť ešte viac.

"Pravda-pravdúca. Ja som sa cítil v pohode, ale pre ľudí tam som bol spočiatku Pán Nikto, maximálne tak chránenec trénera Vengloša. Život to tak zariadil, skutočne platí, že nebyť pána Vengloša, nikdy by som sa do Celticu nedostal, nikomu by tam na um moje meno neprišlo.”

Čím ste si tak rýchlo získali srdcia priaznivcov Celticu?

"Jedna vec, zásadná a dôležitá, boli moje dva góly v prvom derby, ktoré som hral. Vyhrali sme nad Rangers 5:1 a to nečakal nikto, lebo súper v tom čase viedol ligu. A druhý podstatný fakt: som priamočiarý a jednoduchý človek. Život ma naučil stáť nohami na zemi a bol som vychovaný k skromnosti. Možno by sa niekto hádal, že to tak nie je, ale ja to presne tak cítim. V hlave som sa nezmenil a som stále ten istý Ľubo Moravčík z Nitry, aký som vždy bol.”

Čo pre vás znamenalo hrať glasgowské derby, známe ako súboj Old Firm, starých značiek?

"Čo?! Niečo nevídané-neslýchané. Dosiaľ je zaznamenaných viac ako 400 takýchto zápasov, je to jedno z najznámejších derby na svete, dovolím si povedať, že jedno z najšpecifickejších. Lebo je to súboj mestských rivalov, najúspešnejších mužstiev v histórii krajiny, je v tom aj náboženský podtón, katolíci proti protestantom. Aj keď dnes už nie je také striktné vymedzenie, že protestant nemôže hrať za Celtic a katolík za Rangers... Každý škótsky chlapec chcel hrať v jednom alebo v druhom klube, bez týchto dvoch by škótsky futbal nemal ten kredit, aký má. Bol by niekde tam, kde je slovenský ligový futbal.”

Vedeli ste, do čoho v ňom idete?

"Aj francúzska televízia dávala prenosy z glasgowského derby, písali o ňom v L'Equipe aj France Footballe, ale kým som nešiel podpísať zmluvu, nikdy predtým som v tom meste nebol. Takže bolo pre mňa šokom, keď som chodil po Glasgowe, meste veľkom zhruba ako Bratislava, a videl som tam tri veľké štadióny, každý s kapacitou mimimálne 50 000 miest. Futbal tam dominuje vo všetkom a všade, tým je to celé povedané.”

Keď ste šli do toho pre vás prvého derby – hralo sa 21. novembra 1998 – mali ste na konte viac ako 300 súťažných klubových zápasov, 70 reprezentačných a predsa ste cítili nervozitu?

"Skôr tlak. Spomínam si presne, bol to kľúčový, zásadný zápas. Pre mužstvo, pre mňa, aj pre trénera Vengloša. Nikto to nepovedal nahlas, ale mohol to byť zápas aj o jeho budúcnosti v Celticu. Strach som nemal, futbal nie je vojna, ale napätie okolo zápasu bolo neskutočné. Všetci sme cítili ten tlak a z toho vyplývali aj moje pogólové reakcie.”

Myslíte to, že ste sa po góloch navonok vôbec netešili? To si všimli škótske médiá a písali o tom rovnako veľa ako pochvaly na vás po prvom derby.

"No, bolo to tak. V novinách stálo, že fanúšikovia Celticu padali od nadšenia z tribún a Moravčík akoby sa netešil. Panebože, cítil som ohromnú radosť, ale aj ten enormný tlak, zodpovednosť a do 20. minúty, v ktorej som dal prvý gól, som sa vlastne vôbec nestretol s loptou... Hrôza. Hral som v útoku, po boku Henrika Larssona, behal som tam ako odpojený vagón - a nič. Potom zrazu prišla lopta, švihol som nohou a všetko, naozaj všetko sa naštelovalo na dobrú cestu. Tam sa ukázalo, že ten Moravčík nie je protekčné dieťa trénera, ale celkom dobrý futbalista.”

Môžeme odcitovať glasgowskú tlač, pre Scotland on Sunday ste vtedy odpovedali na otázku „aké to je, ísť do glasgowského derby ako nula?” prostredníctvom tlmočníka, keďže vtedy ste ešte angličtinu neovládali: Povedz mu, že som nikdy nebol nula!

"A?! Bola to pravda?! Bola. Tak čo? Futbal je o emóciách, tie vo mne hrali. Kurnik, keď som tam už bol, nechcel som odísť zo Škótska ako nejaký stroskotanec. Nakoniec som tam strávil fantastické tri roky.“

Lenže škótska reprezentácia nerovná sa kvalita zo škótskej ligy, napriek Celticu a Rangers. Aké máte na to vysvetlenie?

"Jednoduché: peniaze. Aj od nás idú tí dobrí kúsok na západ, do českých klubov, ekonomicky stabilnejších. Dobrí Škóti odchádzajú na juh, do Anglicka. Hrajú tam ťažšiu, lepšiu súťaž a majú odtiaľ bližšie do národného tímu.“

Majú Škóti skutočne to vlastenecké statočné srdce, ako to prezentuje slávny film s Melom Gibsonom?

"Sú veľkí patrioti. Vo futbale sa to prejaví tak, že na domácom poli znepriatelené tábory fanúšikov Celticu, Rangers, Aberdeenu, Hibernianu sa pri zápasoch národného tímu zjednotia a stoja za ním. Oblečení sú v dresoch reprezentácie a v kiltoch, spievajú hymnu Flower of Scotland a medzi nimi sa vtedy stráca klubová príslušnosť. Tam neuvidíte na tribúne tričko Celticu, skutočne výnimočne, iba ak sa niekomu reprezentačné rozthlo, keď šiel na štadión...”

Kto je hviezdou tohto výberu Gordona Strachana?

"Najznámejším hráčom je Darren Fletcher, ale hviezda...? Neberte to ako frázu, keď poviem, že Škóti sú tím. V minulosti mali veľké mená, Law, Bremner, Dalglish, Souness, Robertson, no nikdy nič nevyhrali. Ešte za mojej éry mal hviezdy aj Celtic – Larsson, Sutton, Hartson, Petrov, Lambert – dnes v kádri nikto taký nie je. Teraz by Celtic nemohol zaplatiť takého hráča, akým bol vo svojej dobe Henrik Larsson. Jednoducho, bohatí majú väčšie možnosti, väčší výber, väčšiu kvalitu. Celtic bol a zostal veľký, ale je to klub malej krajiny, pôsobiaci, s prepáčením, v malej lige. Ak napriek tomu hrá skupinovú fázu Ligy majstrov, tak pred jeho ľuďmi skladám klobúk. Ale hviezdy tam naozaj nevidím.”