Španielsky tréner Vicente Del Bosque si vylepšil osobnú bilanciu s Jánom Kozákom, na štvrtý pokus ho konečne vo vzájomnom dueli zdolal. Majstri Európy sa dostali na čelo kvalifikačnej skupiny, čím postavili poradie v nej „z hlavy” (Španieli na 2. mieste, za Slovákmi) „na nohy“ (Španieli prví) a zo svojho pohľadu dosiahli, čo chceli. A potrebovali.

Pre nás bolo potrebné absolvovať ten zápas, zvládnuť ho so cťou, nepodľahnúť panike z absencie štyroch hráčov základnej zostavy (Škrtel, Kucka, Ďurica, Weiss) a udržať si postupové karty vo vlastných rukách. To všetko sa stalo.

Tréner Kozák opäť dokázal, že vie, aký má káder a dokáže s ním zodpovedne a efektívne narábať. Šiel do rizika (Tesákov debut, zloženie stredu poľa s mladíkmi Gregušom, Gyömbérom a Hrošovským, Pečovský na lavičke, polčasové stiahnutie Maka, po hodine dohral Hamšík...), ale zápasová realita mu opäť dala za pravdu. Ťažko sa hrá bez lopty, ktorú nám Španieli nechcel ani len požičať, nieto dať, a tak nenechal uštvať Hamšíka, ani v posledných týždňoch preťaženého Pečovského, pomohlo aj šťastie, že „hračičkoví” domáci majú stále radšej kudrlinky, prihrávočky a kombinácie, ako strelu v čistej pozícii. A tak sa stalo, že sme inkasovali (len) dvakrát, pri ešte väčšej dávke fortuny mohli Mak, Ďuriš či Hamšík zmazať nulu na konte našich aktív, na konečnom víťazstve Španielska by to ale nič nezmenilo.

Zápas máme za sebou, naši mladíci zaplatili svetové školné a už nič futbalové u nich nebude také, ako pred Oviedom. Po naplnení postupového cieľa ostane tento zápas „len” zápisom v histórii slovenskej reprezentácie.

Obráťme list.

V utorok čaká Ukrajina a platí, že máme všetko vo vlastných rukách. Bodová matematika je jasná.