Rodák z Brezna vyrastal v banskobystrickej Dukle a v roku 2002 bol členom širšieho kádra mládežníckeho reprezentačného tímu Slovenska do 19 rokov, ktoré vybojovalo na európskom šampionáte bronzové medaily. Postupne sa stal oporou mužstvo spod Urpína a po jedenásťročnej "službe" v drese vojakov, prestúpil z banskobystrickej Dukly do neďalekej Žiliny. Tesne pred tridsiatkou obliekol premiérovo reprezentačný dres Slovenska a napriek výmene "generálov" pri reprezntačnom kormidle, jeho pevné miesto v mužstve Slovenska v spoločnosti legionárov nikto nespochybňuje. Futbalista, ktorý zboril mýtus o tom, že zo slovenskej ligy je cesta do základnej jedenástky reprezentačného výberu zarúbaná, nastúpil v doterajšom priebehu kvalifikácie EURO 2016 vo všetkých stretnutiach bez striedania a Viktor Pečovský bude trénerovi Kozákovi k dispozícii aj v najbližšom kvalifikačnom stretnutí proti Luxembursku.

Po päťmesačnej prestávke sa opäť stretnete s reprezentačnými spoluhráčmi. Minulý rok priniesol body do kvalifikačnej tabuľky a veľa futbalovej radosti fanúšikom. Tešíte sa na zraz viac ako inokedy?

"Máte pravdu, situácia je v porovnaní s predšlými zrazmi iná. Stretneme sa s vedomím, že máme výborne rozohratú kvalifikáciu, výsledky sa prieniesli do spokojnosti futbalovej verejnosti, aj preto sa potrebujeme skoncentrovať na futbalovú jar a blížiace sa zápasy. Všetci cítime, že sme na správnej ceste, bolo by veľkou škodou pokaziť tak dobre rozbehnutú kvalifikáciu.“

V nej ste v štyroch dueloch odohrali celé zápasy bez striedania. Pozvánka na reprezentačný zraz pre vás už nemôže byť prekvapením.

"Neprekvapila ma, ale určite ju automaticky neočakávam. Nie som hráč, ktorý má isté miesto v nominácii, účasť v reprezentačnom tíme je pre mňa stále výnimočnou, mimoriadnou udalosťou. Aj preto sa snažím výkonmi na ihrisku v žilinskom drese potvrdiť oprávnenosť nominácií a hrať tak, aby si ma tréner Kozák všimol. Stále cítim rovnakú radosť a vďačnosť za každú reprezentačnú pozvánku.“

Debutovali ste nedávno v auguste 2012 v dánskom Odense. Čo to pre Vás znamenalo?

"Prvý štart v repre bol pre mňa, tak ako pre každého futbalistu, splneným snom. Často počúvam o jedinečnej atmosfére v Lige majstrov a v Európskej lige, ale reprezentácia je to najviac. Absolútne najvyššia méta, akú môže hráč dosiahnuť. To som si uvedomoval aj pri reprezentačnom debute a mám to na pamäti dodnes.“

Reprezentačné štarty postupne pribúdali a dočkali ste sa aj premiérového gólu v Zenici do siete Bosny a Hercegoviny.

"Pre mňa ďalší špeciálny moment. Nie som žiadny kanonier, teším sa z každého gólu. Navyše tento bol na medzinárodnej scéne a ešte k tomu víťazný. O to boli moje pocity krajšie, na takéto chvíe sa nezabúda.“

Ste výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Počas kariéry ste pôsobili výlučne na Slovensku, hlasy tých, ktorí tvrdia, že cesta z domácej ligy do reprezentácie nevedie, stíchli.

"Je to len názor. Pozrite sa, ak som sa v reprezentácii presadil ja, prečo by nemohli aj ďalší? Je pravdou, že najlepší hráči odchádzajú do renomovaných klubov v zahraničí, ale nemyslím si, že je to s našou ligou tak zlé, ako sa niekedy o nej hovorí. Ponúka veľký priestor mladým hráčom a ak som sa v reprezentácii nestratil ja, môžu sa v nej vypracovať na túto úroveň aj ďalší.“

S kým si v reprezentačnom tíme rozumiete najlepšie mimo ihriska?

"V prvom rade zdôrazním, že sa zišla skvelá partia hráčov a ľudí. Ak by som mal menovať, tak je to Michal Ďuriš, s ktorým som hral už počas pôsobenia v Banskej Bystrici a tiež s ďalšími bývalými spoluhráčmi z klubov Maťom Dúbravkom a Martinom Jakubkom.“

Máte skúsenosti z domácej najvyššej súťaže a tiež z ťažkých stretnutí na medzinárodnej scéne. V čom vidíte najpodstatnejšie rozdiely?

"V reprezentačných tímoch hrajú najlepší hráči krajín, samozrejme, úroveň takýchto výberov je na vyššej úrovni. Myslím, že najväčší rozdiel badať v sebavedomí hráčov na ihrisku. Nikto nemá problém v hre jeden na jedného, vysoké tempo a rýchlosť, skĺbená s technickou vyspelosťou, je pre tímy na tejto úrovni samozrejmosťou.“

Celú kariéru ste strávili na Slovensku. Nikdy neprišla zo zahraničia ponuka, ktorá by vás oslovila?

"Zažil som obdobia, kedy niečo lietalo v povetrí, ale viacmenej to boli šuškandy. Nikdy nič konkrétne. Nič z toho, čím som si prešiel počas kariéry, neľutujem. Aj teraz pôsobím v ambicióznom klube, máme svoje ciele, chcelo by to vybojovať postup do európskych pohárov, v Žiline som spokojný. Nikdy som sa do zahraničia nehrnul za každú cenu.“

Žilinský futbal si prešiel v minulom roku zaujímavým obdobím. Na istú chvíľu dokonca opustil miesta na špici tabuľky a MŠK sa ocitol na priečkach, kde sme ho nezvykli v posledných rokoch vídať. Nepochybovali ste ani vtedy?

"Bol to špecifický rok. Vedenie a tréneri stavili na koncepčné budovanie kádra, do mužstva bolo zapracovaných veľa mladých talentovaných hráčov a klub stál pred úlohou vybudovať systém, na ktorom by mohol dlhodobo stavať. Už tento rok vidíme, že myšlienky mali hlavu a pätu, cítime, že sa uberáme správnym smerom. Dá sa povedať, že vízia prináša prvé ovocie už počas tejto sezóny a verím, že sa čoskoro dočkáme dobrých výsledkov.“

V kvalifikačných stretnutiach vybojovalo naše mužstvo v štyroch stretnutiach plný počet bodov.

"Je to veľké prekvapenie a nielen pre mňa. Kto by si bol pred štartom kvalifikácie pomyslel, že budeme mať po štyroch zápasoch na konte dvanásť bodov? Začali sme senzačným víťazstvom na Ukrajine, pokračovali výhrou proti Španielom. Stále mi to príde neskutočné. Dôležité boli aj body zo zdanlivo ľahších duelov proti Bielorusku a Macedónsku. To všetko je pre nás veľkým záväzkom pre tento rok. Máme to fantasticky rozohrané, teraz musíme pre postup na šampionát na ihrisku odovzdať v každom zápase do posledných síl úplne všetko. Pôjdeme rovnakou cestou ako v minulom roku. Skromne, s pokorou, od zápasu k zápasu. V rovnakom duchu sa chceme dobre pripraviť a uspieť aj v súboji s Luxemburskom.“

Pri spomienke na zápas so Španielskom cítiť z vašich slov emócie a nadšenie. Bol to pre vás doteraz životný zápas?

"Áno. Nikdy som nezažil krajší, emotívnejší a fanúšikovsky prajný zápas. Ako sa blížil záver stretnutia, najmä po našom druhom góle, spojilo sa ihrisko s hľadiskom a viezli sme sa na vlne eufórie a futbalového ošiaľu až k výhre nad Španielmi. Pre mňa to bolo niečo nové, dovtedy som nikdy nič podobné nezažil. Verím, že sa ešte niekedy v živote niečoho podobného dočkám.“

Vizitka Viktora Pečovského: