V novodobých dejinách slovenského futbalu odohrala reprezentácia doteraz stodeväťdesiatdeväť zápasov. Zajtrajší duel proti Dánsku bude teda jubilejný s poradovým číslom 200.  Tu je niekoľko štatistických údajov, čísiel, zaujímavostí mapujúcich obdobie od 2. februára 1994, kedy reprezentačný výber Slovenska odohral prvý oficiálny zápas.

Tehelné pole videlo 44 reprezentačných zápasov. Reprezentácia sa predstavila na 11 štadiónoch v 9 mestách Slovenska (Bratislava 50 zápasov, Trnava 10, Žilina 9, Košice 5, Dubnica nad Váhom 3, Nitra 2, Trenčín, Prešov a Zlaté Moravce 1). „Doma“ sa začíname cítiť aj v Klagenfurte, kde sme odohrali tri zápasy proti trom rôznym súperom (Kamerun, Rakúsko a Poľsko).

Najrýchlejší gól         

Szilárd Németh prekonal brankára Azerbajdžanu Kramarenka už po 18 sekundách hry. Naši rozohrali loptu v stredovom kruhu, Karhan zbehol po krídle a nacentroval na Szilárda Németha. Ten si v behu prebral loptu a druhým dotykom prekonal brankára. Stalo sa tak 28. marca 2001 v zápase Slovensko – Azerbajdžan (3:1) v rámci kvalifikácie MS 2002 na štadióne Antona Malatinského v Trnave.

Najcennejšia výhra

Vyberáme pamätné víťazstvo na zasneženom štadióne v Chorzowe, ktoré nám zaručilo postup na MS 2010. Nebol to ani zďaleka brilantný výkon, ale naše mužstvo ukázalo vôľu, chcenie, ducha. Pár dní predtým sme prehrali doma zápas so Slovinskom, po ktorom boli pripravené „národné oslavy“. Mužstvo sa muselo v priebehu štyroch dní otriasť, nájsť stratené sebavedomie, navyše neboli k dispozícii Škrtel, Stoch, Janko Ďurica a Zabavník. Zvládli sme to. V snehu, po súperovom vlastnom góle - ale vyhrali sme. A postúpili na záverečný turnaj MS.

Najlepší výkon

Každému podľa chuti, nikto nikdy objektívne neurčí v ktorom naši zahrali najlepšie. Skúsime vybrať zápas z 9. septembra 2009 v Belfaste v kvalifikácii o postup na MS 2010. Vyhrali sme tak suverénne, tak futbalovo ako to robia veľké mačafty.  Naši hrali ako z partesu. Domáci nás upozorňovali, že viac ako dva roky doma neprehrali, že sa v tom pekle uvaríme a predsa sme si odviezli výhru 2:0. Vladko Weiss sa hral s obrancom Manchestru United O´Sheom, Rado Zabavník neprehral jediný súboj v strede poľa, Hološko unikal obrancom. Hrali sme fantasticky. Ak niekto bude oponovať a vyberie zápas na MS proti Talianom, alebo famózny výkon proti Česku na Letnej – nebudeme protirečiť, nám sa v spomienkach vynoril Belfast 2009.

Najslávnejší zápas

Nedá sa inak - 24. júna 2010 sme naozaj ohromili svet. Doslova. Porazili sme úradujúcich majstrov sveta na svetovom šampionáte. Vittekove góly a Kopúnkov padajúci list zariadili, že Taliani balili kufre, kým naše mužstvo postúpilo do osemfinále MS. Najžiarivejší moment slovenskej reprezentačnej histórie.

Najväčšia blamáž

Nespomína sa na to dobre... 17. augusta 2005 sme v kvalifikácii o postup na MS 2006 nedokázali vo Vaduze streliť gól. Nazývať niekoho outsiderom sa nemá, ale púšťať kvalifikačné body v Lichtenštajnsku tiež nie. Dodajme, že práve Lichtenštajnsko je našim súperom v nastávajúcej kvalifikácii.

Najsviatočnejší zápas

Vyberáme ten z 28. marca 2009. Slovenská reprezentácia zavítala na Wembley. Snom každého hráča je zahrať si práve tu – v kolíske futbalu na posvätnom Wembley Stadium. Prehrali sme síce 0:4, napriek tomu mal tento zápas výnimočne slávnostnú príchuť.

Najbolestnejšia prehra

Každá prehra bolí, ale kvalifikačný výprask 1:5 od Rumunska zo 4. septembra 1999 mrzel azda najviac. Mali sme veľké očakávania, ale Hagi a spol. zahatali šance Slovákov na postup na EURO 2000.

Najvydarenejší debut

Patrí Filipovi Šebovi. Podaril sa mu vskutku husársky kúsok. Hneď v premiérovom zápase s dvojkrížom na prsiach dosiahol v rozpätí päťdesiatdeväť minút hetrik! Postupne prekonal obranu súpera v 31., 75. a v 90. minúte a obstaral víťazstvo 3:0 v priateľskom zápase na Tehelnom poli proti Malte. Šebov debut z 15. augusta 2006 zatiaľ nikto nenapodobnil. Dodajme, že v nasledujúcom zápase o dva týždne neskôr strelil Cyperčanom ďalšie dva góly... 

Najväčší divácky záujem

Písal sa 10. október 2009 a každý chcel byť pritom, ako naši prvýkrát postúpia na záverečný turnaj MS. Hrali sme doma so Slovinskom a všetci chceli byť večer  na Tehelnom poli. Lístky na internete boli vypredané v priebehu jedinej minúty. Záujem prevýšil azda päťnásobne možnosti štadióna. Všetci chceli vidieť ako naši urobia posledný krok na ceste do Juhoafrickej republiky a vychutnať si pripravené oslavy. Napokon nám Slovinci uštedrili dvojgólovú prehru. Zvyšok príbehu poznáte...

Najnižšia návšteva

Bez diskusií zápas 2.4.2003 proti Lichtenštajnsku v Trnave. Za údajné neprístojné správanie divákov proti Anglicku na Tehelnom poli, nám UEFA naparila jeden zápas bez divákov... Štyri góly našich tak videli diváci len pri televíznych obrazovkách.

Najnespravodlivejšia prehra

Nikdy sa netreba vyhovárať na rozhodcu, ale pocit krivdy z novembra 2005 z Madridu pretrváva doteraz. Hrali sme baráž o postup na MS 2006 proti Španielom a taliansky arbiter De Santis nás „dusil“ ako sa dalo. Vylúčenie Hada, vykázanie trénera Galisa. Ten sa po zápase vyjadril, že nebolo veru všetko s kostolným poriadkom. Zhruba o rok UEFA suspendovala práve De Santisa za podozrenia a nedostačujúce výkony v nasledujúcich zápasoch. Nuž, čo si o tom myslieť?...

Najbláznivejší výsledok

Dvojzápas proti Walesu v kvalifikácii o postup na EURO 2008. V októbri 2006 sme najprv vyhrali v Cardiffe jasne 5:1, ani nie o rok nás v Trnave v septembri 2007 na oplátku rozobrali Walesania, vyhrali 5:2. Také niečo sa len tak nevidí.

Najväčší smoliar

Miroslav Karhan. Kariéru mohol vyšperkovať účasťou na svetovom šampionáte. Zaslúžil sa o postup, mal dôveru trénera Weissa, doprial by mu to každý fanúšik. Žiaľ, zranenie mu neumožnilo odcestovať do JAR. Konkuruje mu ďalší poctivý futbalista Janko Ďurica. „Podarilo“ sa mu streliť tri vlastné góly. Napriek tomu, že patrí dlhodobo k oporám, lepí sa mu smola na päty a triafa do vlastnej siete.