Vnímali ste nespokojné hlasy fanúšikov, ohlas verejnosti na prehru v Luxembursku?

"Noviny som nečítal, ale, samozrejme, že sprostredkovane viem, že národ nadával. Aj moje sklamanie bolo veľké, to, že zápas sa hral v neregulárnych podmienkach, nie je pre nás ospravedlnením. Keby sme hrali s Luxemburskom desaťkrát, musíme desaťkrát vyhrať. Realitou je, že z minulosti sa žiť nedá a prítomnosť sa u nás hodnotí veľmi negatívne. Trápi ma, že na to dobré sa u nás rýchlo zabudne. Pravda, my všetci, teda hráči aj ja, sme dali médiám šancu, aby nás kritizovali a - oprávnene. Takže kritiku prijímam a toto sa nesmie opakovať."

S odstupom času ste iste rozmýšľali, kde sa stala chyba. Prečo sme prehrali s mužstvom, ktoré aj podľa vás musíme zdolávať?

"U nás je to dlhodobý problém. Štatistika našich priateľských zápasov je veľmi negatívna a chlapcom som to v príprave zdôrazňoval. Jasne povedané, hráči nešli na sto percent. Lebo keď hráte v nedeľu proti Chelsei, Celticu alebo Fenerbahce a v stredu máte prepnúť v Luxembursku, kde je hmla, zlé ihrisko, ste uťahaný z cesty, tak my to proste nedokážeme. Nemôžem povedať, že by to naši odflákli, ale ich prístup nebol taký, aký som vyžadoval, aký som chcel. Na druhej strane sa viem vžiť do ich situácie, keď sa nedarí. Vtedy v našej reprezentácii chýba líder, ktorý zavelí, že tento zápas musíme vyhrať, lebo bude zle. Takého nemáme, toto musím ja ako tréner napraviť a zas nájsť tú víťaznú cestu, víťaznú mentalitu, ktorá v mužstve bola. Urobiť taký poriadok v šatni, aký bol v starej partii, ktorá vyhrala kvalifikáciu."

Ale aj vtedy sme hovorili, že nemáme medzi hráčmi vysloveného lídra, hoci víťazná mentalita v tíme vládla. Teraz sa mužstvo v porovnaní s MS obmenilo, a absencia lídra je vypuklejšia ako pred rokom a pol. Dá sa stihnúť úloha, ktorú ste si sám dali, do marcovej kvalifikácie s Andorrou?

"Začnem od hráčov - v Luxembursku nehral Martin Škrtel, ale nehral už aj predtým proti Bosne. Dvakrát zaúradovalo ľahšie zranenie, ale o tri dni vždy v klubovom drese nastúpil. Čiže otázka aj preňho, aj pre mňa, otázka aj pre Liverpool, ktorý ma žiadal vtedy aj teraz, aby som Martina uvoľnil, nech si dolieči zranenie. Hovorili mi, že v sobotu hrať nebude, ale hral... Je na každom, aby sa pozrel do svedomia. Videl som Martinovo zranenie v zápase s Chelseou, určite to nebolo fingované, muselo aj bolieť, preto som mu dal šancu, aby sa doliečil. Ukázalo sa však, že to nebolo také vážne, preto za Liverpool nakoniec nastúpil. Ešte viac ma mrzí Grajciarov prípad, ktorý sa ospravedlnil z nominácie s odôvodnením, že je zranený, ale o pár dní hral v tureckej lige. A tréner Weiss? Zatlačený k múru, lebo keď povolí uzdu niekomu, jeho dobrotu kluby využijú, ale účet za výsledok podpíše len a len on. Preto sa nikto nesmie hnevať, že to vychádzanie v ústrety nebude u mňa donekonečna. To, čo sa udialo pred Luxemburskom, bolo u mňa určite posledný raz! Či je to Liverpool, alebo Neapol či Glasgow Rangers, koniec. Pretože nakoniec na to doplatí reprezentácia a jej tréner. Hráči nasadnú po zápase do lietadla a idú do klubov. Ja som po zápase tri dni nevyšiel z domu. Človek má k sebe úctu a cíti sebareflexiu, sám viem, že to bolo zlé. Po troch dňoch som šiel na umývarku s autom a ľudia na mňa pozerali, akoby som vykradol banku... S takými pohľadmi som sa stretal na ulici, ale človek musí žiť ďalej."

Takže verejne akceptujete zaslúženú kritiku za výkon a výsledok?

"Kritiku treba prijať, treba si nasypať popol na hlavu, lebo náš výkon a prístup nebol dobrý. Chyby robí každý, tréner, hráči, funkcionári... Keď sa prehrá, tak tých chýb je viac, to si človek uvedomí. Ja som v ten deň cítil, že niečo nevyjde, že bude všetko zlé a nakoniec sa to potvrdilo. Ale výhovorka to nemôže byť. Nezvládli sme napríklad organizáciu zápasu. Málokto si všimol, nikto sa nepýtal na Oravca, prečo nehral. Seklo ho v krížoch pri rozcvičke, nemohol hrať a ostalo nás už len štrnásť, keďže som pustil Škrtela a nechcel som donominovať ďalšieho hráča, stále som plánoval dať šancu Kellovi. Mimochodom, napriek tomu, že chytal štvrťhodinku a dostal gól, je to dobrý brankár s budúcnosťou a výraznejšiu šancu určite dostane. Trochu spokojný som bol akurát s Jendriškom, ale aj on vie hrať lepšie, v podstate všetci zahrali podpriemer, ale na to som tu ja, aby som riešil tieto problémy. A ja ich určite vyriešim."

Tak pokračujme v otvorenosti - reálne platí, že tí, čo neuniesli slávu z Afriky, nech idú z mužstva preč. Súhlasíte? Vnímate to tak aj vy tak, že v mužstve je niečo choré? Lebo sám ste povedali, že ani v Afrike nebolo všetko stopercentné a všakovakými kanálmi sa veci dostali von a šíria sa po Slovensku ako šuškanda, ktorá ničomu nepomáha.

"K dianiu v Afrike som sa verejne vyjadril, áno, nebolo všetko košér, to je pravda. Ale sú záležitosti, ktoré sú len a len pre trénera a hráčov a v kabíne to musí ostať, aj riešenie. Hoci verejnosť o mnohom vie, opakujem, že to nebolo také tragické, aby sa zboril celý svet, hoci o. k., bulvár a neprajníci si mohli zgustnúť. Určitý problém v kabíne bol a pretrváva dodnes."

Tak ho pomenujte - je ním vzťah niektorých spoluhráčov k Hamšíkovi?

"Hovorím otvorene - niektorí hráči žiarlia na Hamšíka, na jeho popularitu, na jeho reklamné aktivity. Áno, ako malé deti. Ale pýtam sa: Hamšík dáva v talianskej lige v priemere desať gólov náhodou? Náhodou je najžiadanejším slovenským futbalistom na trhu, náhodou je vzorom pre mladých slovenských futbalistov, kam sa to dá pri poctivej robote dotiahnuť? Dobre, sú takí, ktorí mu vyčítajú, ako vyzerá - vlasy, tetovanie, ale to hádam nebudeme riešiť! U mňa je Hamšík kapitán pre to, čo z futbalu vie a ako to dokazuje. Na druhej strane, v reprezentácii nehrá tak dobre ako v klube, ale to platí pre všetkých hráčov."

Dotkla sa mužstva a vás ako reprezentačného trénera výmena na zväzových funkcionárskych pozíciách?

"Na výkony hráčov by to vplyv nemalo mať. Hoci prakticky sa zmenilo všetko, zostal som len ja a môj tím. Vymenil sa prezident, generálny sekretár, technický riaditeľ, viceprezident pre štátnu reprezentáciu, vymenil sa tréner dvadsaťjednotky. To boli ľudia, s ktorými som spolupracoval, aj keď nie vždy boli vzťahy optimálne. Ale s týmito ľuďmi sme postúpili na šampionát a s nimi som spolupracoval dva a pol roka. A dá sa povedať, že úspešne."

Ale kritizovali ste aj ich - Laurinca, Strapeka, Peráčka...

"Kritizoval som veci, ktoré sa mi nepáčili, napríklad marketing, budovu a priestory, v ktorých zväz fungoval, teda veci, ktoré sa dajú vyriešiť. Ale nie všetko bolo zlé, postup na majstrovstvá sveta bolo naše spoločné dielo a niečo sme tam uhrali. Tí ľudia dali do toho srdce. Dnes je tu nová garnitúra, čo ja plne rešpektujem, som tréner, nie lobista. Aj keď, samozrejme, vzťahy sú teraz iné, pretože si na seba zvykáme. Povedal by som, že sú pracovné. Iste, keď to má dopad na trénera, tak možno aj na hráčov. Ale nebudem to rozoberať po neúspešnom zápase, lebo to sa nesmie opakovať."

Okrem realizačného tímu je najbližším spolupracovníkom trénera "áčka" kormidelník "dvadsaťjednotky". Nie je tajomstvom, že pri obsadzovaní tohto postu mal vašu podporu opäť Boris Kitka, ale vo funkcii je Ivan Galád. Nebude to mať dopad na väzbu medzi vami vedenými tímami?

"Boris je môj priateľ a to, že som ho podporoval, je rovnako všeobecne známe. Pretože pracoval dobre, hoci mu nevyšiel posledný kvalifikačný zápas. Celé to nedotiahnutie jeho ďalšej kandidatúry na post trénera ‚dvadsaťjednotky‘ považujem za nedorozumenie. Zo strany zväzu k nemu, na druhej strane jeho reakcia voči prezidentovi a viceprezidentovi nebola adekvátna a namiesto riešenia všetko ešte viac zamotala. Ten miniproblém sa nemal rozpitvávať v médiách, potom to už nebola otázka konštruktívnej debaty. Ale aj tieto slová beriem ako moje vnútorné vyhodnotenie stavu, nemá to dopad na pracovný vzťah s iným kolegom. Kitkovi som nikdy nehovoril do práce, a tak to bude aj v prípade spolupráce s Galádom."

Už ste spolu opakovane viackrát hovorili. Porozumeli ste si?

"Pre mňa je ‚dvadsaťjednotka‘ na to, aby vychovala hráčov pre seniorské mužstvo. V tom Boris Kitka cieľ naplnil, cez jeho tím prešli môj syn, Stoch aj Sylvestr. Samozrejme, s Ivanom Galádom budem robiť rovnako priamo, dobre sa s ním poznám z ligy, odohrali sme zopár skvelých zápasov, plných emócií, náboja. Nevidím žiaden problém v spolupráci."

A čo problém medzi vami a viceprezidentom SFZ pre štátnu reprezentáciu Jozefom Antošíkom? Zákulisie je plné dohadov, že to medzi vami iskrí.

"Zase reči... Samozrejme, že sme bojovali proti sebe, ja za Artmediu, on za Žilinu, ale keď si sadneme za jeden stôl, tak máme dobrú debatu. Pretože sme k sebe otvorení, my sa nemusíme navzájom potľapkávať po ramenách. Ak on nesúhlasí s niektorými mojimi myšlienkami alebo ja s jeho, je to o argumentácii. Osobne nemáme navzájom žiadne problémy, je to človek ambiciózny, ktorý má rád futbal, má víziu. Myslím si, že sa rešpektujeme."

Úplne na rovinu - máte ešte chuť a motiváciu na prácu v reprezentácii?

"Ak by ste mi položili túto otázku bezprostredne po zápase s Luxemburgom, tak by ste si vypočuli, že by som s tým praštil a šiel pešo domov... Ale hlava vychladne na druhý-tretí deň a človek sa musí pozerať do budúcnosti. Preto som podpísal štvorročný kontrakt, preto verím, že toto mužstvo môže ešte niečo dokázať. Keby som v to neveril, tak by som si zbalil kufor a šiel do zahraničia. Iste, musím urobiť kozmetické alebo aj nepopulárne kroky, ktoré sa prejavia už v ďalšej nominácii. Ale na takto položenú otázku odpoviem - keď mám padnúť, tak s hráčmi, ktorým absolútne verím! Stále nás všetkých máta to Luxembursko a ešte raz to poviem - takéto priateľské zápasy nie sú dobré, nevyhovuje nám termín a ďalšie okolnosti, ale to nemôže byť výhovorka a určite sa to opakovať nebude."

Keby sa tak stalo?

"Tak tu nemáme čo robiť! Všetci."

Kľúčovým postom je v našom tíme ten, ktorý zastával Zdeno Štrba, po jeho odchode je neobsadený, čo s tým?

"Nemáme druhého Štrbu, všetka česť Karhanovi, je iný typ futbalistu. A dnes stále potrebujeme obidvoch. Takže určite sa vrátim aj k otázke Zdena Štrbu."

Uvažujete, že sa s ním budete rozprávať?

"Už som sa s ním rozprával..."

Bude nás bolieť brankársky post? Naša jednotka Ján Mucha v Evertone vôbec nechytá.

"S Janom som mal otvorenú debatu, teraz letím do Anglicka. Budem hovoriť s trénerom Evertonu Moyesom, lebo keď ho tam chceli, volal mi a ja som ten transfer zo športového hľadiska odobril. Mám teda právo sa o nášho hráča zaujímať, a preto budem v pondelok s Moyesom o ňom rozprávať. Do leta ho určite Everton nepustí, ale treba to riešiť."

Aká bude podľa vás kvalifikačná jeseň?

"Keby som mužstvu neveril, podáme si ruky s Jánom Kováčikom a idem ďalej. Pokiaľ mám dôveru zväzu, napriek luxemburskej facke, tak niet prečo neveriť. Už som sa vyrovnal s ťažšími vecami v živote, aj vo futbale, ako bola prehra v Luxemburgu. Preto verím, že na jesennú časť kvalifikácie pôjdeme z prvého alebo z druhého miesta a o priamy postup sa pobijeme."

Hlas ľudu sa obúva do Karhana, napriek tomu ste niekoľkokrát zdôraznili, že je dôležitý pre mužstvo i pre vás. Trváte na tomto názore?

"Jednoznačne! My sme ale akýsi ,zlý‘ národ, mňa to strašne hnevá, keď sa pozriem na politiku, ako ľudia reagujú na prvý neúspech... Pritom milujem Slovensko, ináč by som tu nežil. Ale ako my dokážeme ublížiť jeden druhému... Miro Karhan je fantastický človek a patrí do mužstva. Viete, ako to vníma on? Po zápase s Luxemburskom, keď väčšina hráčov už bola osprchovaná, prezlečená, on stále sedel s hlavou v dlaniach a trápil sa nad výsledkom a výkonom. Ešte aj po večeri prišiel za mnou do izby a povedal mi: "Prepáč, za nás všetkých. Toto sa nemalo stať." Nemusel, to nikto od neho nechcel. On to tak cíti, prežíva. Je profík a má srdce. Nehovorím, že bude hrať všetky zápasy, ale do môjho mužstva patrí."