Teraz, po tom, ako sme vyhrali nad Ruskom, začíname v duchu počítať. Pretože pred zápasom bola aj taká možnosť, že ten súboj v St. Etienne proti Albionu bude „len“ o česť, teraz však každý ráta v duchu tiež – skončíme druhí? Tretí? Alebo dokonca prví? Možné je všetko, nie je ten futbal úžasný?

Keď UEFA zverejnila rozhodnutie svojej disciplinárky podmienečne vylúčiť Rusko zo šampionátu, vyvolalo to skôr rozpaky, ako všeobecný súhlas. Reálne - bolo by možné poslať z turnaja preč krajinu, kde má sídlo mocný Gazprom, okrem iného jeden z kľúčových partnerov UEFA?! Ťažko, aj to sotva. A hoci medzi členmi exekutívy nemá Rusko zastúpenie, jeho vplyv, ekonomický, politický, športový je zrejmý.

Navyše, takéto podmienečné vylúčenia tu už boli. Pred štyrmi rokmi bola po vyčíňaní ruských chuligánov vo Vroclavi zborná v rovnakej situácii ako je teraz, počas Eura 2000 narobili anglickí rowdies svojim veľké problémy po tom, ako rozbili Charelroi. Ale – bolo to „len” no, no, no, výstraha, dávajte si pozor, lebo... Lebo to nie je také jednoduché, poslať ktorékoľvek mužstvo z rozbehnutého turnaja domov. Pred začiatkom, ako sa to stalo Juhoslávii v roku 1992, prosím, ale keď sa už súťaž rozbehla?

Poslať Rusko domov by znamenalo, že sa mu anulujú všetky zápasy, v B-skupine by tak ostali traja účastníci a každý by bol znevýhodnený v porovnaní s tímami v ďaklších piatich skupinách. Do osemfinále postupujú štyria zo šiestich na tretích miestach, víťaz tej našej by v takej situácii mohol mať maximálne šesť bodov za dve víťazstvá, v inej deväť za tri. Ten na treťom mieste by bol úplný outsider a ani za to nemôže.

K tomu si pridajte predané vstupenky, televízne práva (Rusko má televíznych divákov ako pol Európy), reklamy... Trošku moc je za tým, že by klesol po administratívnom zásahu počet účastníkov Eura na 23. Takže keď po prehratom zápase tréner Leonid Sluckij s kamennou, typicky ruskou neprehliadnuteľnou vizážou povedal, že „jeho tímu sa akékoľvek dohady nedotkli a toto ani neriešil,” mal stopercentnú pravdu. Museli by sa diať onakvejšie veci, a predovšetkým na štadióne, nie v meste, aby sa od podmiečného bububu prešlo k reálnym krokom. Takže ruské ministerstvo zahraničia vyzvalo francúzskeho veľvyslanca Jeana-Mauricea Riperta, aby vysvetlil ”diskriminačné zadržanie desiatok futbalových fanúšikov počas majstrovstiev Európy vo Francúzsku. Ďalšie protiruské akcie v súvislosti s pôsobením nášho tímu na majstrovstvách Európy môžu narušiť vzťahy medzi Ruskom a Francúzskom." Jasné, že?

A hoci ruskí priaznivci tesne pred Glušakovovým gólom zapálili bengálske ohne, všeobecne sa to považovalo za „menší priestupok” a tréner Sluckij povedal, že „on si nič také ani nevšimol, sústredil sa na zápas.”

To ale nič nemení na tom, že sme Rusov zdolali, že sme vyhrali a že robíme prvé brázdy v histórii slovenského – ukazuje sa, že nielen futbalu. Ale napríklad aj rozhlasu, konkrétne v športovej redakcii RTVS. Lebo štyri roky poslucháčov futbalovými medzištátnymi zápasmi sprevádza dvojica Martin Šeďo – Vladimír Pančík a starší z dvojice sa až teraz v Lille dočkal, že mal práve slovo, keď slovenskí hráči strelili dva góly. V tomto prípade obidva. ”Čestné slovo, v ére trénera Jána Kozáka som dva góly poslucháčom ešte nemal možnosť sprostredkovať. Vyšlo to zvyčajne tak, že ja som góly „dostával” a Vlado „dával” a ak som nejaký „strelil” ja, maximálne jeden,” vychutnával si Šeďo fakt, že Weiss i Hamšík skórovali. Ale ako skúsený mazák zároveň povedal, že nohy mal na zemi, myseľ len trochu zahriatu emóciami a ústa poslúchali racio, takže žiaden víťazný výkrik, historickú vetu do éteru nepustil. „Bol pred nami ešte celý druhý polčas, radosť som samozrejme mal, ale niečo som už vo futbale preskákal, takže hlasitú radosť som si fakt nedovolil,” ktorý medzištátne zápasy sprostredkováva poslucháčom od roku 1996.