Nastavili sme si tak spomienkový optimizmus, bolo treba dostať z hláv prehru s Walesom, uchovať si naopak to pozitívne. Atmosféru, odhodlanie, vyrovnávajúci gól, potlesk našich fanúšikov po poslednom hvizde... Prepísala sa história, v tejto chvíli nie zlatými písmenami, ale v novej kapitole je prvý záznam: podujatie, mesto, súper, výsledok. Vieme, kedy pribudnú ďalšie dva, vieme, z akých miest, s akými súpermi, akurát výsledky ešte nepoznáme. Ani to, či na ne nadviaže ďalší...

V rámci čistenia hláv sa chalani pri prechádzke po tichom kúpeľnom Vichy zastavia na kávičku v malých bistrách, posedia na terasách a – nejden z nich nasledoval príklad kapitána Škrtela so zastavením sa v kaderníctve. Chvíľku to vyzeralo tak, že jedno si zarobí počas nášho pobytu v mestečku ako za celú letnú kúpeľnú sezónu, ale napokon vysvitlo, že každý si vybral podľa svojho gusta - Hamšík bol v jednom, Novota v inom, Rusnák v treťom.

Každý zo slovenskej partie, vrátane vedenia, pri odchode z hotela musí vykonať nevyhnutný úkon – zapísať sa našej ochranke do zošitka, čas odchodu, účel odchodu... A potom po návrate čas príchodu. Toto predtým nebolo, v Afrike, počas majstrovstiev sveta, sa individuálne von z hotela nechodilo. Obava z možného bola obrovská, ak prechádzka, tak všetci ako v materskej škôlke. A pod dohľadom.

Francúzsko je v tomto predsa len iné. Aj keď zábery stretov anglických a ruských chuligánov v Marseille pripomínali vojnu a jej následky, aj keď vo vzduchu cítiť stále latentnú hrozbu terorizmu, hoci o tom už nahlas nikto nehovorí, aj keď sú bezpečnostné opatrenia také, že na mediálnom centre nemôžu byť otvorené balkónové dvere na protiľahlej strane, ako je vchod, pretože len ten je strážený ochrankou a vznikol by tak nechránený priestor (riešenie: zavrite si vchod a ochrankár sa presunie na chodník k otvorenímu balkónu. Takže prievan nebude, ale bude sa vetrať z opačnej strany...), predsa len sa dá normálne žiť, prejsť, najesť sa v reštaurácii, zájsť do obchodu, zabehať si v parku či popri rieke, požičať si bicykel a prejsť sa na ňom po celom meste, je proste možné vlastne všetko, aj keď pod ostrým pohľadom strážcov poriadku. Tí sú kamarátski, sú usmievaví, sú ochotní, urobia všetko, čo môžu – teda to, čo im dovoľujú absolútne presne vypracované pravidlá. Kto, kam môže vstúpiť, alebo čo sa žiadnych okolností nesmie. Napríklad fotografia kombinovaného franúzsko-slovenského policajného tímu sa uverejniť nemôže. Ostane len v domácich archívoch, pritom...

Pritom sme vytiahli osobnú skúsenosť z Bordeaux, z hotela, kde bývala podporná časť slovenskej výpravy a ďalšie neveľké skupiny našincov pred zápasom s Walesom. Zároveň s nami aj výrazná prevaha Britov, ktorí vypili všetko, čo tieklo. Okrem vody, z toho by im vraj zhrdzaveli črevá a pečienka by sa zľakla... Ale nie o tom som chcel. Tri izby mali rezervované francúzski policajti. Umiestnenie strategické, keby sa niečo dialo, mohli hneď hasiť, ale tí ľudia z Walesu - hoci boli oblečení do červena a väčšina mala tváre od vypitého alkoholu rovnakej farby – sa prišli na futbal zabaviť, žiadne bitky, žiadne konflikty. Statní chlapi v civile, pretože policajné rovnošaty si obliekali, až keď šli do služby, sa však stále udržiavali v strehu a v kondícii. Ich šéf Paul povedal, že najprv cvičili v hotelovej telocvični, ale nejako sa im tam nedýchalo dobre, takže si nechali pristaviť nákladný kamión a na jeho korbe mali prístroje na kondičku. Nie pro forma, fakt tam makali: pri otvorených dverách a pred očami zvedavcov klikovali, bicyklovali, vziperali, každý po svojom. A kameramanovi aj zapózovali. Napokon, fotografia aj priložené video to dokumentujú.

Takže je to asi tak: hrozby nepodceňovať, ale zas pre to, ako sa správajú niekde nejakí hlupáci si nechať ujsť špičkový futbal, Slovensko na Eure, atmosféru na vymakaných štadiónoch, zážitky do konca života by nebolo úplne dobré. Lebo Slovensko je na majstrovstvách Európy prvý raz a práve teraz!

Prehrať video