Ako si spomínate na vaše futbalové začiatky? Boli na hodinách telesnej výchovy?

”Presne tak, začínal som na 6. ZŠ v Michalovciach, chodil som do futbalovej triedy. A prirodzený pohyb sa v nás rozvíjal samozrejme na hodinách telesnej výchovy.“

Aký ste boli žiak?

”Nuž, nebudem sa okrášľovať (úsmev), žiak som bol priemerný, samozrejme , telesná výchova bola môj obľúbený predmet. Hmmm, ak ešte mám ooznačiť ničeo, kde sa mi páčilo, tak na výtvarnej výchove...”

Chceli ste byť od malička futbalistom?

„Rodičia chceli mať zo mňa muzikanta. Ale ja som už v siedmich rokoch začal s futbalom. Veľmi som si ho zamiloval a ostal som pri ňom až doteraz. A rodičia ma v mojom vzťahu k futbalu veľmi podporovali.”

Ako ste sa dostali do brány? Myslíte si, že ste boli medzi žrďami niečím výnimočný?

”Asi ako každému chalanovi, sa mi do brány veľmi nechcelo. Lenže raz som to skúsil a zapáčilo sa mi to tam. Takže najprv som bol útočníkom, až neskôr som presedlal na post brankára. A či som bol výnimočný, to by asi mali povedať tréneri, ktorí azda niečo zvláštne u mňa vypozorovali.”

Spomeniete si na vaše prvé kopačky? Boli kožené?

”Myslím si, že tie prvé kožené som dostal na 10. narodeniny. A veľmi presne si spomínam, že som s aj spával. Ale veľmi rýchlo som pochopil starú futbalovú pravdu: kopačky z nikoho výnimočného futbalistu nespravia.“

K futbalu patria víťazstvá, aj prehry. Neodradzovali vás také zápasy, v ktorých ste častejšie vyťahovali loptu z brány?

”V rannom veku som ťažko znášal prehry mužstva, ale postupom času som futbalový život začal brať s nadhľadom. Prehry patria k športu rovnako ako víťazstvá a treba ich prijímať tak, ako sa udejú. Základ je, aby som ako hráč na ihrisku podal maximálny výkon, aby som si nemal po zápase čo vyčítať. Myslím si, že práve prehry ma posunuli dopredu. Cez ne sa formuje charakter. Aj po zlom výsledku treba vždy vstať a ísť ďalej, práve ťažké chviľe robia človeka silnejším.”

Presadili ste sa aj v zahraničí, zahrali ste si najvyššiu tureckú, španielsku, grécku, českú i poľskú súťaž. Čo by podľa vás chlapci mali a čo naopak nemali robiť, aby sa dokázali vo futbale presadiť?

”V prvom rade treba futbal milovať celým srdcom. Potom dávať mu všetko, trénovať. A vždy sa pozerať dopredu. Obetovať preň veľa, dodržiavať životosprávu, prácou odstraňovať nedostatky”.

Čo by ste poradili chlapcom, vaším nástupcom - orientovať sa na veľké vzory alebo zostať sám sebou?

”Vzory treba mať, ale len do času, kým sa z malého chlapca nestane profesionál. Predovšetkým treba zostať sám sebou a zlepšovať sa. Nesnažiť sa prekonať svoj vzor, ale seba samého, byť lepším, ako som bol včera. Vďaka poctovému tréningu. Vtedy prídu úspechy.”