Stal sa ním bývalý kapitán slovenskej reprezentácie Stanislav Varga, dnes tréner druholigového 1. FC Tatran Prešov. Futbalista, ktorý si zahral aj Za Celtic Glasgow či Sunderland zavítal medzi 13-ročných chlapcov ZŠ na Prostějovskej ulici.

"Rád som prijal pozvanie na túto akciu, teší ma, že takto podporím mladých futbalistov a futbalistky v Prešovskom kraji,“ povedal školákom na úvod. Počas kariéry obliekal dresy viacerých klubov doma i za hranicami, no s výnimkou najcennejšieho, reprezentačného, biely mal na sebe prvýkrát paradoxne až po skončení aktívnej činnosti, keď si vzal symbolicky ten od Dôvery.

"Začínal som v rodných Lipanoch, najprv na dvore s kamarátmi. Rovesníkmi, no skúsil som hrať aj s o čosi staršími. Nuž, ulica iné možnosti než futbal a v zime hokej v tej dobe ani neponúkala, čo sa však ukázalo pre náš športový rast ako výborné,“ zaspomínal si na svoje začiatky. V škole, hoci ako zdôraznil, svojim dvom deťom nemá žiaden problém ukázať známky na vysvedčení, bola jeho najobľúbenejším predmetom telesná výchova. ”Bol by som najradšej, keby sme ju mali päť - šesť hodín denne, nie týždenne. Ale skoro každá hodina bola o futbale, každý chlapec to uvítal.“

Už od mala vynikal výškou. Ale ako povedal sám, nielen centimetre boli dôležité. ”Aj výkony. Podstatné je sa zdokonaľovťa, hoci čo aj iba po malých krôčikoch. To bol aj môj prípad.“ Zároveň dvihol varovný prst: „Samozrejme, treba aj chcieť napredovať. Keď som začal hrávať súťažne ako žiak za Odevu Lipany, nemal som hneď v hlave ujasnené, že práve futbal je to, čomu sa chcem venovať celý život. Bolo by to priskoro. No vedel som, že ma to naozaj veľmi baví, mal som futbal rád. Každú voľnú chvíľu som naháňal vonku loptu.“

Tréneri ho nepostavili hneď dozadu, zahral si aj v strede poľa, ba aj v útoku a jeho meno neraz svietilo medzi strelcami. Autor dvoch reprezentačných gólov chlapcov uistil, že len kopačky samé z nikoho neurobia futbalistu, aj on si však pamätá na svoje prvé kožené: ”Bol to dar na prvé sväté prijímanie."

Ako šli roky, čoraz viac sa udomácňoval na pozícii v strede defenzívy, tam urobil najhlbšiu brázdu. "Treba poctivo trénovať, počúvať trénerov. Vypustiť tréning sa nevyplatí, futbal všetko každému vráti, to dobré, aj to druhé. Možno nie hneď, ale aj o rok či desať. Poznám prípady, že chlapec trénoval v mladosti len koľko musel, či ani toľko nie, a nedokráčal napokon tak ďaleko, ako by ho talent predurčoval."

Namieste bola aj otázka od mlaých poslucháčov, prečo sa dal na trénerskú dráhu? "Funkcionárom som nikdy nechcel byť, ani agentom, lebo by mi priamo chýbala priama účasť na práci s mužstvom. Ako tréner som počas zápasov iba niekoľko centimetrov od trávnika.“

Slovensko bude štartovať na ME vo Francúzsku. Majú sa podľa Stanislava Vargu mladí hráči detailne zamerať na svoje vzory alebo radšej zostať sami sebou? ”Aj, aj. Mareka Hamšíka či Martina Škrtela sa oplatí sledovať, ísť v ich šľapajach. No nie účesom, či tetovaním, ale sledovať futbalové veci, čo robia na trávniku, v posilňovni... Na skrášľovanie hlavy a tela je času dosť, to žiadneho agenta či zahraničný klub nezaujíma.“

Prešov vždy patril medzi bašty slovenského futbalu, úprimne slová Stanislava Vargu si zobrali mladí chlapci vážne, takže je tu veľká nádej, že 1. FC Tatran bude čoskoro opäť tam, kam patrí. Aj vďaka dnes ešte malým poslucháčom bývalého reprezentanta...