„Je mi akosi smutno... Hoci to bolo úžasné, ale v sobotu sa niečo krásne futbalové skončilo,” medzi 31 tisíc tlieskajúcimi divákmi na norimberskom easyCredit štadióne stál aj prvý tréner Mareka Mintála v žilinskom áčku Dušan Radolský, jeden z vyše tridsiatky hostí, ktorých si futbalista pozval na pre neho dôležitý deň.

V sobotu 21. júla 2012 sa skončila jedna veľká kapitola výborného hráča. „Ešte nevešiam kopačky na klinec, ešte mám miesto v mužstve. V juniorke,” usmial sa trochu uslzenými očami MM. Po roku v Hanse Rostock sa vrátil do bavorského mesta, na obľúbený štadión, ku skvelým fanúšikom, ktorí ho milovali - a ako potvrdila sobota – aj stále milujú, do jeho milovaného klubu, kde mu ponúkli dobrú robotu. Bude povoleným starším členom rezervného tímu do 23 rokov a zároveň získavať trénerské poznatky, praktické i teoretické, lebo v 1. FCN s ním počítajú. V tejto chvíli si ťaplina tri roky. „Sme tu teraz doma, aj preto bola pre nás dôležitá Marekova rozlúčka, aby bola dôstojná, pekná,” manželka Katka Mintálová priviedla na štadión aj oboch synčekov, Jakuba a Sebastiána, na tribúne boli aj mama, otec, brat, dedo... A kopec známych a priateľov, z futbalového aj nefutbalového prostredia, zoznam tých verejnosti známych mien by bol dlhý. Len námatkovo Hipp, už spomínaný Radolský, Greško, Juraj Vengloš, Galásek, Rzeszoto, Veselý, Nikl... A ako bolo napísané, ďalších vyše 31 divákov.

Nikto zo slovenských futbalistov nemal v zahraničí takú rozlúčku. A Norimberg vystrojil Mintálovi vlastne už druhú, pred vyše rokom, v máji 2011, sa s ním Bavori lúčili premiérovo, keď sa mu skončila s 1.FCN zmluva a on pokračoval v kariére Rostocku. Napokon bolo z toho len odskočenie si na rok, pretože už je späť, ako hovorili Norimberčania, „medzi svojimi”, sobotňajšie popoludnie malo oficálny názov „Marek prišiel domov”.

Privlastnili si nášho Mareka, osvojili si ho, získali ho pre seba. Aj preto im stálo za to nachystať takú parádu, so všetkým možným. S transparentami, choreografiou, vlajkami, pokrikmi, hymnou, výnimočným bulletinom i mimoriadnym mladým vínom v špeciálnej fľaši s Marekovou podobizňou na nálepke, príležitostným tričkom i šálom. To všetko olemovali súbojom s Borussiou Dortmund.

Keď Mintál vybiehal na zápas s kapitánskou páskou a prechádzal špalierom, tvorenom bývalými spoluhráčmi a súčasným mužstvom Norimbergu na jednej a futbalistami nemeckého majstra na druhej strane, na dvoch veľkoplošných obrazovkách bežali fragmenty jeho gólov. Krásnych, šikovných, „ušmudlaných”, ako ich MM v drese 1. FCN súkal súperom za osem norimberských rokov. V strede ihriska už stálo osem dvojíc malých chlapcov, držiacich v rukách veľké transparenty, na každom bola zapísaná jedna sezóna a k tomu veľká Mintálova fotografia – ako najlepšieho strelca II. ligy, ako Futbalistu Slovenska, ako kanoniera I. bundesligy...

Keď na easyCredit štadióne zdomácnel popevok z kreslených Flinstonovcov „Máárek, Mááárek Mintáál” stal sa hlasným vyjdrením uznania fanúšikov 1. FCN k slovenskému futbalistovi. V sobotu zaznel snáď tristotridsaťrikrát...

Pozdrav tribúny, kde sídlia ultras, v podobe velikánskych čiernych písmen krstného mena na červenej ploche, vytvorený z metrových výkresov, privítal Mareka v strede ihriska, blízko hracej plochy sa trepal transparent so slovenským „ĎAKUJDEME!“ aj s malou chybičkou, ale snaha prihovoriť sa hlavnej postave popoludnia v jeho materčine bola dojímavá a Mintála evidentne oslovila.

V 44. minúte za stavu 1:1 odpískal rozhodca pokutový kop v prospech domácich. Všetkým na štadióne bolo jasné, kto ho bude zahrávať. Mintál si zobral loptu, postavil si ju na biely bod a napálil do stredu brány, pre brankára nechytateľne. Paráda, gól ako excelentná bodka, oslavné gestá hráčov Norimbergu a vrúcne objímanie strelca ukázali, aký vzťah majú k Mintálovi.

„Mareka nemôžete nemať radi. Ako hráča, ako človeka,” usmieval sa reprezentačný tréner Michal Hipp. „Aj preto si zaslúžil takýto deň. Pre neho bolo dôležité, aby vyznel príjemne, pre Slovensko je podstatné, že v cudzine, vo futbalovej krajine, akou je Nemecko, mu zložili takúto poklonu.” Veru, ani Ľubo Moravčík, keď sa lúčil s Celticom, sa takej slávy nedočkal. Vlastne nikto, žiaden slovenský futbalista...

 Po hodine hry tréner Hecking Mareka z ihriska stiahol. Keď Mintál schádzal z trávnika, tribúny vstali a pomaly kráčajúci futbalista, tlieskajúc ďakujúci fanúšikom, prijímal standing obvation. Vtedy už dážď, ktorý sa spustil pred zápasom, nepadal. Ani nebesá nemuseli plakať, pretože aj keď sa Mintál lúčil podľa vlastných slov s profesionálnym futbalom, neodchádza. „Budem tu pre mladých a mladších, budem tu pre futbal,” povedal na rozlúčkovej večeri v jednej z norimberských reštaurácii, v spoločnosti najbližších. Už to, že ten prívlastok si zaslúžilo do sto ľudí, svedčí o tom, že populárny Fantóm, ako znie jeho známa prezývka, zrodená práve v Norimbergu, je skvelý človek. Čo ho spolu s futbalovými úspechmi už teraz radí medzi legendy. V bavorskom meste a na easyCredit štadióne to už má aj čierne na bielom legenda der Neuzeit. 

VIZITKA MAREKA MINTÁLA

Dátum naordenia: 2. september 1977
Miesto narodenia: Žilina
Post: záložník, útočník
Reprezentácia: 45 zápasov / 14 gólov
Reprezentačné obdobie: 2002 - 2009

KLUBY

MŠK Žilina (1996 - 2003)
1. FC Norimberg (2003 - 2011)
Hansa Rostock (2011 - 2012)