Narodil sa v Bratislave, hovorí po slovensky, má slovenský pas a reprezentuje Fínsko. Výnimočný príbeh onedlho 25-ročného fínskeho gólmana začal v čase, keď mal jeden rok. Vtedy jeho otec, aktívny volejbalista, prijal ponuku na angažmán vo Fínsku a rodina Hradeckých tu našla svoj druhý domov. 

Váš príbeh prekvapí nejedného Slováka. V tíme súperov sme doterajšej histórii nenašli nikoho s podobným osudom. Ako často navetvujete Slovensko?

"Každý rok počas leta navštívim Bratislavu, presnejšie Hamuliakovo. To je čas, kedy sa môžem stretnúť s rodinou, starou mamou, strýkom. V Hamuliakove si vychutnávam pokoj, pohodu, zájdem na dobré pivko.“

Keď vás človek počúva, ťažko je mu uveriť, že hovorí s Fínom. To vám stačí každoročne pár letných dní pobytu na Slovensku aby ste hvorili plynulo po slovensky?

"Určite nie. U nás doma od malička hovorí mama s otcom po slovensky. Som im za to vďačný, s bratmi tak hovoríme tromi jazykmi.“

Otec sa venoval profesionálne volejbalu, vy ste si však vybrali futbal.

"Otec ma nikdy do ničoho nenútil. Ani si nepamätám, že by sa niekedy hovorilo o tom, že by som mal pokračovať v jeho šľapajach. Vždy sme hrali s bratmi na dvore futbal, na volejbal nikdy neprišlo. Aj keď, hoci hrám futbal, tiež narábam s loptou práve rukami.“

Človek by čakal, že deti vo Fínsku vezmú do rúk skôr hokejky ako futbalovú loptu. Športom číslo jeden je vo Fínsku hokej.

"U nás bol na prvom mieste futbal. Samozrejme, hrali sme aj hokej. Doteraz si s bratmi dáme stretko na klzisku a zahráme si pre zábavu.“

Máte slovenský pas. Uvažovali ste niekedy nad tým, že by ste reprezentovali Slovensko?

"Na to som nepomyslel. Ja som vo Fínsku doma, cítim sa ako Fín. Ani neviem, kedy na Slovensku vôbec zaregistrovali, že hrám futbal. Nikdy to nebola téma, nikdy ma nikto s podobnou myšlienkou neoslovil. Nakoniec, reprezentoval som Fínsko aj v mládežníckych kategóriách. Patrím do fínskej bránky."

Zahrali ste si vôbec niekedy futbal na Slovensku? Navštívili ste napríklad žilinský štadión - dejisko zápasu Slovensko – Fínsko?

"Proti Slovákom som nastúpil iba raz. Bolo to v kategórii do 18 rokov. Na žilinskom štadióne som ešte nebol. Ozaj a prečo sa vlastne nehrá v Bratislave?"

Bratislava a celé Slovensko čaká na štadión. Domovským stánkom slovenskej reprezntácie je Žlina. Ak pôjde veci podľa plánu, o rok bude stáť nový štadión v Trnave.

"Rozumiem. Pýtam sa aj preto, že Žilina je pomerne od ruky z Bratislavy. Napriek tomu viem, že niekto z rodiny ma príde do Žiliny pozrieť. Hrať na Slovensku je pre mňa niečo výnimočné, žilinský zápas je pre mňa v tomto zmysle špeciálny.“

Fínsko malo v minulosti hráča svetovej triedy. Jari Litmanen, hviezda Ajaxu Amsterdam nastúpil aj v košickom stretnutí proti Slovákom v roku 1998.

"On bol veľkou hviezdou a jednotkou aj vo Fínsku. Ako chlapec som ho obdivoval. Mojim obľúbencom bol však najmä brankár Antti Niemi. Výborný brankár a super človek. Teším sa, že práve on je súčasným trénerom brankárov fínskej futbalovej reprezntácie.“

Pôsobíte v dánskom Bröndby Kodaň. Ako hodnotíte úroveň ligy?

"Zo štyroch líg v Škandinácii je práve dánska Superliga najkvalitnejšia. Pravidelne nastupujem, dá sa povedať, že som v Dánsku šťastný a spokojný. Zároveň netajím ambície posunúť sa ďalej. Mám ambície ísť vyššie.“

Kam vás to ťahá? Severania si urobili dobré meno na Britských ostrovoch, že by Anglicko?

"Nie, mojou krajinou je Nemecko. Rád by som okúsil nemeckú Bundesligu.“

V čom tkvie vaša brankárska sila? Keby ste sa mali pochváliť, v čom vynikáte?

"Možno som silný na čiare, mám dobrý reflex a najmä hru nohami. Nerobí mi problém dobrá rozohrávka.“

Spomenuli ste fínskeho brankára Niemiho, ktorí ďalší gólmani sa vám páčia?

"Iker Casillas, aj keď v poslednom období už nie sú jeho výkony tak presvedčivé ako v minulosti. Veľmi sa mi páči tiež brankár Arsenalu Poliak Szczesny. Snažím sa ho napodobňovať a chytať podobným brankárskym štýlom.“

V kvalifikácii ste začali víťazstvom na Faerských ostrovoch, potom prišla domáca remíza s Gréckom. Tá by sa ešte dala brať, domáca prehra s Rumunskom však určite nebola v pláne.

"Zo zápasov s Gréckom a Rumunsko sme chceli štyri body. To sa nepodarilo. Najmä doma nesmieme strácať body, tak sa v kvalifikácii nedá uspieť."

Zvýšený počet účastníkov EURO 2016 je výzvou aj pre krajiny, ktoré doteraz nezaznamenali účasť na finálovom turnaji. Uvažuje podobne aj futbalová verejnosť vo Fínsku?

"Tak ako hovoríte. Očakávania sú veľké. Teraz alebo nikdy, počuť z každej strany. Skupina je vyrovnaná, ale hrateľná. Verím, že sa dá spotúpiť. Poviem to ešte inak. Ak by sme neboli v trojici najlepších, bolo by to vo Fínsku považované za veľký neúspech.“

Čo hovoríte na skvelý vstup Slovenska do kvalifikácie? V Žiline sme zdolali Španielov.

"Tak to je hotová fantázia. Som šťastný. Neviem, čo na to povedať. Všetci sa ma pýtali, ako je to možné. Neuveriteľné, je to jednoducho radosť.“

Teraz ste ma trochu zaskočili. To znelo ako odpoveď fanúšika Slovenska.

"Ja fandím Slovensku. Vždy keď hrá slovenská reprezentácia alebo slovenské mužstvo, fandím Slovensku.“

Môžeme to brať tak, že ak nehrá práve Fínsko proti Slovákom, ste jedným z nás?

"Dokonca aj keď hrá fínska hokejová reprezentácia proti Slovensku, aj vtedy si dám slovenské tričko a ideme na to. Poviem vám úprimne, nemám rád fínsky hokej. Médiá z neho robia veľkú bublinu, je okolo toho veľké haló. Ľúbim slovenský hokej.“

Čo poviete o slovenskom futbalovom výbere?

"Z toho, čo som mohol sledovať, myslím, že mužstvo má výbornú obranu, na čele so Škrtelom. Slovensko má výborné mužstvo, ale aj Fínsko má svoju kvalitu. Očakávam v Žiline vyrovnaný zápas v ktorom budú rozhodovať maličkosti. Ak nastúpim v bránke, určite nepadne veľa gólov (smiech...).“

VIZITKA - LUKÁŠ HRADECKÝ: