Hapalov výber – jednorázovo premenovaný na „dvadsaťtrojku“, čo umožňuje reglement súťaže zvanej Challenge Trophy, ktorej gestorom je anglická FA – ho dosiahol po 120 minútach hry a následnom jedenástkovom rozstrele.

Štyri dni pred ostrým vstupom do kvalifikácie o účasť na ME 2017 v Poľsku slovenský tím narazil na prekážku v podobe tureckej „dvadsaťtrojky”. Bola tu veľká možnosť získať medzinárodný úspech (aj keď Challenge Trophy nie je súťaž s príliš výrazným imidžom), ďalším víťazstvom podmurovať psychiku tímu i jednotlivcov (pod Hapalovým vedením má mužstvo bilanciu 5 zápasov, 3 - 2 – 0), no zároveň riziko únavy, zranenia i zásahu do sebavedomia (ak by bol výsledok zlý).

Hapal dilemu vyriešil. Umne, šikovne. Povolal päťicu povolených starších hráčov (Pauschek, Guba, Kiss, Štetina, Malec) a zaradil ich do zostavy. Zavolal ešte mladších mladíkov (Rodák, Vestenický, Haraslín, Ivan, Valjent) a dal im v zápase šancu. Tmelom tímu boli „dvadsaťjednotkári“ Káčer, Chrien či kapitán Zreľák. Zložením zostavy sa vyhol psychickému tlaku i negatívnym hrozbám, plynúcim z diania v zápase, a pritom neubral mužstvu na kvalite.

Hráči popri svojich už známych prednostiach (Kiss má za sebou aj štarty za reprezentačné áčko, Malec aj v cudzine osvedčil nos na góly, Valjent zreje, Haraslínov vklad do hry bol zrejmý v ofenzíve i defenzíve, atď.) všetci do jedného vložili do zápasu silnú mentálnu výbavu. Tí starší ju ukázali už vtedy, keď bez váhania súhlasili s nomináciou, ostatní sa pridali pri otáčaní nepriaznivého stavu z 0:2 až do pridaného času.

Každé víťazstvo má svoju cenu, dosiahnuté na základe silného odhodlania a nezlomnej vôle (iste, aj s dávkou šťastia) však chutí ešte sladšie. Áčko vyhráva, mládežnícka reprezentácia tiež, futbalovú kvalitu oba tímy zvyšujú zdravým sebavedomím a prístupom každého jednotlivca. Je samozrejmé, že potom sú aj dobré výsledky. Jeden z takých sa zrodil v stredu na Myjave. Vďaka, Hapal a spol.