Váš vstup do veľkého futbalu ste bol impozantný. Čomu vďačíte za výnimočne rýchly a úspešný štart do seniorského futbalu?

"Veľká vďaka patrí vtedajšiemu trénerovi ŠK Slovan Bratislava Karlovi Jarolímovi, ktorý ma vytiahol z dorastu. Dostal som pozvánku na kondičné sústredenie do Tatier a zrejme vďaka dobrej fyzickej pripravenosti som získal dôveru a nastúpil v základe v prvom jarnom kole v Trnave. Chytil som sa, všetko išlo podľa najlepších predstáv.“

V Slovane ste vyrastali, v belasom drese ste absolvovali ligový debut. Na to sa nikdy nezabúda.

"Pôsobenie v Slovane mi dalo veľmi veľa. Získal som skúsenosti, ktoré sa mimo ihriska nedajú získať. V mladom veku som mal na konte štarty v najvyššej súťaži v seniorskej súťaži, to je kapitál, ktorý ocení každý hráč po prestupe do zahraničia. To všetko som si dobre uvedomil po prestupe do Prahy.“

Po úspešnom období v Slovane prišiel po príchode na pražskú Spartu výrazný útlm. Našťastie dnes, už v drese pražských Bohemians, vidíme opäť toho starého dobrého Pauscheka na akého sme zvyknutí zo začiatkov. Súhlasíte?

"Do Sparty som prišiel nepripravený. Možno som podcenil obdobie pred príchodom alebo samotné prípravné obdobie pred štartom sezóny, cítil som, že to nie je po kondičnej stránke to, čo treba. Nastúpil som v prípravnom zápase proti Bohemke a v pohárových zápasoch proti švédskemu Hackenu, no v lige som príležitosť nedostal. Priznávam, mohol som si za to sám.“

Prestúpili ste k susedom do Bohemians, vaša forma stúpla, výkony na ihrisku naznačujú opäť správny smer. Čo sa zmenilo?

"Uvedomil som si, že samo nič nepríde. Prišiel čas vstúpiť si do svedomia. Už som nebol doma v Bratislave, bolo treba si priznať si kde som a prečo a opäť začať na sebe nekompromiesne pracovať.“

Považujete súčasné pôsobenie v českej lige za dobrú voľbu? Ste v správnom čase na správnom mieste?

"Možno sa to niekomu nebude celkom páčiť, ale poviem otvorene, že úroveň slovenskej ligy išla v poslednom období dole, česká najvyššia súťaž je o jednu až dve triedy vyššie. Pre mňa znamená pôsobenie v českej lige nový impulz, určite ma obohatila.“

Darí sa nielen vám, ale celému mužstvu. Na rozdiel od minulej sezóny, kedy ste mali záchranárske práce, zbierate body, pohybujete sa v hornej polovici tabuľky.

"Je to tak. Možno ma nakoplo to víťazstvo v Holandsku a preniesol som niečo aj na zvyšok mužstva. V porovnaní s minulou sezónou si viac rozumieme, lepšie sa na ihrisku dopĺňame, hráme kombinačne, akoby niečo dozrelo. S výsledkami prichádza aj pohoda do mužstva, funguje to.“

Vaše meno patrí neodmysliteľne do nominácií trénera Galáda. Objavili ste sa na ihrisku už v jeho druhom zápase na lavičke slovenskej dvadsaťjednotky a za štyri roky ste odohrali pod jeho vedením najviac zápasov.

"Nezamýšľam sa nad tým. Beriem to ako fakt.“

Zažili ste úspešné ťaženie v minulej kvalifikácii vrátane barážových duelov s Holandskom, teraz vás čaká dvojica barážových duelov po tohtoročnej kvalifikačnej púti. Dajú sa tieto dve obdobia s dvomi rôznymi generáciami hráčov porovnať?

"Je to naozaj ťažko porovnateľné. V každom prípade je pravdou, že v prebiehajúcej kvalifikácii ťažíme z toho, že sme veľmi, veľmi dobrá partia a spolu s realizačným tímom ideme za cieľom nech sa deje, čo sa deje... Každý hráč, ktorý príde na zraz sa snaží na ihrisku vydať zo všetkých síl a ukázať, čo v ňom je.“

S tým sa nedá nesúhlasiť. Kto sledoval vaše výkony v prebiehajúcej kvalifikácii, musí vám dať za pravdu. Pod Galádom sa na pol plynu asi ani hrať nedá.

"Jeho vklad je obrovský. Vie nás namotivovať, v šatni správne vyhecovať. Vstúpime na ihrisko a jeho predzápasová príprava, rady sa prejavujú v našich výkonoch. Ako som povedal, vie nás správne nabudiť.“

Tieto atribúty sa prejavili aj v rozhodujúcom dueli v Holandsku. Po zápase so Škótskom, v ktorom ste odchádzal z ihriska sklamaní, ste sa v rozhodujúcej chvíli zmobilizovali. Ako ste sa vy pripravovali na duel v Tilburgu?

"Predovšetkým v hlave. Je to o myšlienkach. Zamyslieť sa nad tým o čo vlastne ide, povedať si, že sa tam idem na to ihrisko zabiť, odpadnúť mŕtvy na kolená... A potom sme na ten plac vybehli a nechali tam úplne všetko.“

V krátkom čase ste zažili sklamanie po zápase so Škótskom a potom aj eufóriu po fantastickom výsledku v Holandsku. Ako sa vo svojom vnútri vyrovnávate s prehrami a ako dlho oslavujete víťazstvá?

"Každého futbalistu mrzí prehra, dá sa cítiť deň-dva na tréningoch mužstva. Snažím sa zamyslieť nad príčinami a postupom času slamanie musí odísť. Treba sa chystať na ďalší zápas. Radosť po Holandsku mala iný rozmer. Najskôr to bol ošiaľ z výsledku, postupu, z bodov. Až potom som si uvedomil, že to znamená ďalší zraz. Že naše stretnutie nebolo posledné, že moja cesta v dvadsaťjednotke sa nekončí. Až neskôr sa ma zmocnili pocity šťastia z toho, že ešte budem môcť byť s tímom a pricestovať na zraz.“

V barážovom dvojzápase sa stretneme s Talianskom. V auguste minulého roka sme s týmto súperom utrpeli doma najvyššiu prehru 1:4. Vy ste nechýbali na ihrisku, dokonca ste vsietili jediný gól nášho tímu.

"Spomínam si na tento zápas veľmi dobre. V prvom polčase nám rozhodca vylúčil Texeiru, kopali sa proti nám dve penalty. Kto ten zápas videl, musí uznať, že napriek výsledku, sme práve v tomto stretnutí hrali dobre, aktívne. Prístupom a výkonom sme rozhodne nesklamali. Škoda zvláštnych okolností, určite sa dali zdolať.“

To je pointa barážového príbehu – zdolať Talianov. Ako na nich? Taliani vždy vynikali premyslenou taktikou.

"Otvorený futbal sa s nimi hrať nedá, ale ani nesmieme byť zalezení a čakať čo príde. Azda by mohla platiť rýchla hra po krídlach s ktorých budú prichádzať šance. Aj v Holandsku sme mali päť tutoviek kým padol rozhodujúci gól. Áno, sú to majstri taktiky, ale netreba sa báť.“

Jeden jediný súper vás delí od účasti na európskom šampionáte. Čo k tomu dodať?

"Toto sú zápasy, pre ktoré sa hrá futbal. Pre hráča do dvadsaťjeden rokov je to tá nejvyššia méta, ktorá sa dá dosiahnuť. Toto sú tie zápasy, ktoré si budeme pripomínať. Ak sa podarí postup – bude to úžasné.

Veríte si?

"Tak ako som veril pred zápasom s Holandskom, verím aj teraz. Viem, že v tomto duchu premýšľame všetci.“

Vizitka Lukáša Pauscheka: