Navyše, domácim pohárový prestížny duel zapadol do osláv 115. výročia založenia organizovaného futbalu v meste. Veľa nechýbalo, aby ho vyšperkovali do senzácie.

Hoci to znie neuveriteľne, domáci boli bližšie k víťazstvu. “Je to veľké memento pre nás a zdvihnutý varovný prst. Uhrali sme šťastné víťazstvo. Zaskočilo ma, že sme sa nedokázali presadiť,” vravel po zápase hrdina hostí Martin Krnáč, ktorý chytil dva pokusy v jedenástkovom rozstrele, tretí domáci prekopli.

Nadšený z takéhoto postupu nebol ani (dočasný) tréner belasých Vladimír Koník. “Upozorňovali sme hráčov na prístup k zápasu a aj tak nebol taký, aký sme požadovali. Vyzeralo to, akoby za nás hrali starí páni hodový zápas. Niektorí hráči si nezaslúžia obliekať dres Slovana. Musel by som tu stáť do Štedrého večera, keby som mal povedať, čo všetko som mal hráčom vyčítal. Takto sa nemôže hazardovať so značkou Slovana.”

Jedenástkový rozstrel bol tradične lotéria, v ktorej až piati strelci zlyhali a v konečnom súčte favorit predsa len uspel 3:2. “Pokutové kopy sme netrénovali. Nepovedal by som, že to bola škoda, lebo my sme chceli vyhrať v riadnom hracom čase,” prekvapil výpoveďou tréner Vranova Bartolomej Petro. A vlastne nebol ďaleko od pravdy...