História futbalového domáceho pohára má 46 kapitol a dobové pasáže, keď sa dnes druhá najvýznamejšia slovenská súťaž hrala v rôznej forme, pod všemožnými menami, s rozdielnym počtom účastníkov – aj podľa dobového kontextu.

Slovenský pohár, vzhľadom na existenciu Slovenskej republiky aj v rámci federácie, nebol jediným, ktorý sa na území štátu hral. Krátkym pohľadom do minulosti chceme priblížiť vývoj tejto súťaže, ktorej vrcholom prebiehajúcej sezóny je dnešný finálový duel 46. ročníka.

Snahy o pravidelnú pohárovú súťaž v rámci Českoslo- venska sa začínajú už v roku 1918 vznikom Stredočeského pohára, no slovenských klubov sa netýkali. Až na sezónu 1938/39 naplánovali Československý pohár, no ten sa pre vojnové udalosti nedohral.

Obdobie II. svetovej vojny a roky po nej, vrátane prevratového 1948, domácej pohárovej súťaži neprial. Až v ročníku 1951/52 sa na scéne objavuje Československý pohár, boli to však sezóny, v ktorých bola súťaž po-három iba názvom.

PRVÝ RAZ V ROKU 1951, POTOM AJ SPARTAKIÁDNY

Prvý rok slúžil ako kvalifikácia na postup do majs- trovstiev republiky, o rok neskôr ako súťaž odboro-vých zväzov a armády. No pre zaujímavosť uveďme, že víťazom Československého pohára 1951 sa stal Kovosmalt Trnava, ktorý vo finále porazil Armatúrku Ústí nad Labem 1:0 gólom Františka Bolčeka. Súťaž v tejto podobe napriek snahe o masovosť po dvoch sezónch zanikla.

Z análov celoštátnych pohárových súťažiach je potrebné spomenúť aj tzv. Spartakiádny pohár, ktorý má trojkapitolovú históriu (v sezónach 1954/55, 1959/60, 1964/65). Prvý ročník bol súťažou Dobrovoľných športových organizáciií (DŠO). Tie vznikli podľa jednotli- vých odborov priemyslu či spoločenských inštitúcii, neštartovali v ňom kluby, ale výbery hráčov jednotlivých DŠO. Ale výber DŠO Slovan tvorili iba hráči Slovana Bratislava a tí zvíťazili v pražskom finále nad Armádnym výberom 2:0 gólmi Emila Pažického a Antona Bíleho.

V ročníku 1959/60 hrali kluby, víťazi krajských spartakiádnych pohárov, zo Slovenska sedem, z Česka štrnásť. Tretí ročník Spartakiádneho pohára 1964/65 bol zároveň Československým pohárom.

POHÁR SNP

Významný dátum, 10. výročie SNP, prinieslol myšlienku usporiadať futbalovú súťaž na jeho počesť. A tak sa zrodila prvá pohárová súťaž, v ktorej hrali iba slovenské mužstvá.

Do premiérového ročníka, v 1953/54, sa prihlásilo 38 mužstiev, zástupcovia najvyšších súťaži boli nasadzovaní. Suverénnym spôsobom si počínal Slovan Bratislava, čo potvrdil vo finále pred 13 000 divákmi na Tehelnom poli, keď rozdrvil ČH Bratislava 5:1. Mimoriadnu streleckú potenciu ukázal Milan Dolinský (Slovan), ktorý zaťažil konto súperov 15 gólmi, čo sa už nikdy futbalistovi zo slovenského klubu nepodarilo v pohárovej súťaži počas jednej sezóny.

Vznik Pohára víťazov pohárov pod egidou UEFA donútil vedenie nášho futbalu vytvoriť súťaž, ktorej víťaza by nominovalli ako zástupcu do európskej. Po dlhých úvahách sa rozhodlo, že domáca súťaž sa bude hrať na Slovensku a v Česku oddelene. Na Slovensku pokračoval Pohár SNP a jeho víťaz mal hrať s víťazom pohára z českých zemí prvýkrát o Československý pohár. Od toho času sa začal hrať pohár systémom jeseň - jar.

Do ročníka 1960/61 Pohára SNP sa prihlásilo až 217 mužstiev

Najviac v celej histórii. Hlavní favoriti ČH Bratislava a Slovan sa do finále neprebojovali, v Košiciach hrali napokon dve druholigové mužstva Dynamo Žilina a Lokomotíva Košice. Pred 9000 divákmi sa zápas skončil aj po predlžení 1:1, rozhodol žreb. Ten určil za víťaza Žilinu. 8. ročníkom sa Pohár SNP skončil. Dynamo Žilina sa v Olomouci strelo s Duklou Praha vo finále Československého pohára, vojenský tím jednozančne triumfoval 3:0 (prvý gól dal Jozef Adamec).

ČESKOSLOVENSKÝ POHÁR

Do ročníka 1961/62 sa prihlásilo 62 mužstiev, 21 zo Slovenska. Súťaž sa hrala spoločne, ale bolo prihliadané na geografickú polohu, slovenské tímy sa stretávali medzi sebou a s mužstvami z Moravy. Do finále sa prebojovali Slovan Bratislava a Dukla Praha, hralo sa vo vtedajšom Gottwaldove, zápas sa skončil 1:1 (Obert - Pluskal). Do opakovaného duelu sa nikomu nechcelo (Dukla ako majster mala zabezpečenú účasť v PEM a Slovan ako finalista v PVP), preto sa znapokon hralo iba týždeň pred finále ročníka 1962/63... V Brne zvíťazil Slovan 4:1.

Pre zápis do dejín je nepochybne zaujímavý aj nasledujúci ročník, teda jeho vyvrcholenie. V dvojkolovom finále sa stretli Dynamo (Slavia) Praha a Slovan. Po remíze 0:0 u súpera v odvete na Tehelnom poli zvíťazili domáci rekordne 9:0, Jozef Obert sám strelil 5 gólov, čo je rovnako finálový rekord. Ročník 1968/69 bol posledný, v ktorom hrali české a slovenské kluby celú súťaž spoločne.

Stúpajúca sila slovenského futbalu, emancipačné snahy i federalizácia futbalu koncom 60. rokov spôsobili viacero zmien v domácich súťažiach. Malo to dopad aj na pohár, ktorý sa počnúc sezónou 1969/70 hral odde- lene s tým, že sa v boji o Československý pohár stretnú víťazi národných pohárov.

Do sezóny 1975/76 dvojkolovo, systémom doma-vonku, potom už iba na jeden zápas, pričom v úlohe usporiadateľov sa striedali české a slovenské mesta.

Poslednýkrát sa hralo o pohár už po rozdelení republiky v sezóne 1992/93, dejiskom bola Poštorná, zápas sledovalo 5500 divákov. Finalistami boli Sparta Praha a 1. FC Košice, o favoritovi nik nepochyboval, veď proti sebe stáli suverén československej futbalovej scény posledných rokov a čerstvý víťaz SNL. Košice však zaskočili favorita a po dvoch góloch Ondreja Daňka i Pobegajeva a jednom Vágnera zvíťazili 5:1

SLOVENSKÝ POHÁR

Od sezóny 1993/94 je Slovenský pohár druhou najvyššou domácou súťažou v novodobej histórii. Finále sa hrá na jeden zápas. Dejiskom sú mestá z celého územia krajiny, iba v Bratislave sa dosiaľ hralo trikrát, inak bol hostiteľ rozhodujúce duelu vždy len raz. Najviac účastníkov sa prihlásilo do prebiehajúceho ročníka, 174 (zahrnuté sú iba tie mužstvá, ktoré nastúpili a odohrali aspoň 1 zápas). Počas 46 ročníkov sa dosiaľ odohralo 2225 zápasov, v nich padlo 6606 gólov. Rekordným výsledkom sa skončil zápas FK Vajnory - ŠKF Sereď 1:12 (ročník 2014/15), najvyššie víťazstvo „na nulu“ Sokol Levoča - ZŤS Košice 0:10 (1984/85).

Víťaz musel odohrať v závislosti od štruktúry súťaže, najviac 8 zápasov (2014/15), najmenej 4 (1985 - 1989). Najviac zápasov v histórii domáceho pohára odohral Slovan 173, nasledujú Trnava 161, Žilina 140. Najviac víťazstiev si pripísal Slovan 107, Trnava 87, Inter 74, najviac remíz Trnava 34. Najviac gólov počas celej histórie dosiahli strelci Slovana 355, Trnavy 287 a Interu 252.

Víťazmi pohára (nastúpili vo víťaznom finále) je 470 futbalistov, Alexander vencel st., Ján Čapkovič, Ján Švehlík, Ján Medviď, Marián Masný a Dušan Tittel triumfovali 4-krát. Najlepším strelcom v histórii je Ján Čapkovič, za Slovan a ČH Bratislava skóroval 22-krát. Od roku 1993 je prvým spomedzi kanonierov Ján Novák s 18 gólmi. Najviac gólov v jednom ročníku dosiahol Ruslan Ljubarskij (Chemlon Humenné) - 8 v sezóne 1995/96. Najviac gólov v jednom zápase - 5 - dali Vojtech Petráš (SH Senica - TTS Trenčín, 6:0, 1989/90) a Ivan Bartoš (Aqua Turč. Teplice - MŠK Žilina 1:8, 2005/06).

Do dnešného dňa sa hralo 61 finálových zápasov (do roku 1985 dvojkolovo), ktoré rozhodovalo 32 arbitrov - najviac 6 Dušan Krchňák a Vojtech Christov, 5 Jozef Korček, Ladislav Gádoši a Ľuboš Micheľ.

Od sezóny 2011/12 je partnerom súťaže Slovnaft a pohár nesie meno Slovnaft Cup.