Pred rokom a pol zaútočila na Mariána Čišovského z ničoho nič zákerná choroba. Odumierajú pri nej svaly a zatiaľ sa nedá vyliečiť. 36-ročný stopér Viktorie Plzeň a slovenskej reprezentácie sa však ťažkým súperom nenechal zlomiť. Naopak, postavil sa mu chlapsky čelom a navyše sa rozhodol podporiť ľudí s rovnakou diagnózou.

"Ešte pred dvoma mesiacmi som to celé vnímal úplne inak. Verejne som nerozprával, ale zmenilo sa to. Dnes som rád, že som tu a môžem niečo verejne povedať“ hovorí Marián Čišovský. "Záleží mi na tom, aby bol rozhovor pozitívny a nie o tom, ako je to na prd. I keď je to náročné, ťažké," dodáva.

Kamaráti zo Spolku 28, nadácie, ktorá vznikla na jeho podporu, už rozbehli internetovú aukciu kopačiek slávnych i menej slávnych futbalistov (na www.spolek28.cz sa do nej môžete zapojiť).

Marián, v aukcii už je viac než sto kopačiek, čo asi poteší.

"Cítim to tak, že každá kopačka tam patrí a je úplne jedno, či je to od hviezdy, akou je Pavel (usmieva sa na Horvátha), alebo Ďuro Halenár, s ktorým som kedysi hrával, alebo Nigel de Jong. Každá kopačka urobí radosť.“

Píšu vám ľudia i povzbudivé listy?

"Niečo chodilo na klub, ale to som ešte nebol v stave, že by som ich čítal. Necítil som sa na to.“

Kedy nastal zlom?

"Nebolo to na začiatku....Bolo to asi až pred mesiacom. Neviem, proste sa to naraz nejako zlomilo. Neriešim budúcnosť. Pre mňa je podstatné, čo sa deje teraz. Čo bude? Uvidíme, necháme sa prekvapiť. Ale nešlo o žiadnu konkrétnu vec, ktorá by to zlomila. Hlavne mi pomohla podpora rodiny, to je jasné. A potom sa z mojich priateľov a kamarátov stala tiež rodina.“

Zvládate to výborne.

"Som rád, že sa to stalo a môžem takto rozprávať.“

Chodíte na rehabilitácie?

"Chodím. Robím veľa vecí, aby sa to nejako zastavilo. Bez toho by to nešlo. Ale samé o sebe je to veľmi náročné. Veľa vecí si už neurobím sám. Veľmi mi pomáha Martina a kamaráti. V podstate som odkázaný na pomoc.“

Rehabilitácia prebieha len v Plzni?

"Je veľa ľudí, ktorým by som chcel poďakovať. Lebo sa stretávam s mnohými ľuďmi, ktorí mi chcú pomôcť. Ale teraz na to nie je priestor. Hľadám i možnosti v zahraničí. Hľadám všetko, čo by mohlo i teoreticky pomôcť. Vypočujem si to a potom sa rozhodnem, či do toho pôjdem, alebo nie.“

Pomáha vám určite povaha bojovníka.

"Mám šťastie, že mám rodinu a priateľov. Niekto toto šťastie nemá. Tam potom nastupuje organizácia. Ide mi o to, aby sa dostala čo najväčšia pomoc i iným pacientom.“

Dávate energiu rovnako postihnutým, to je veľmi pekné.

"Ale k tomu som musel dospieť. Ešte tri dni späť som vravel, že na kameru nebudem rozprávať. Fanúškovia si na mňa často nejakým spôsobom spomenú, a robí mi to radosť. „

Aké kopačky ste poskytol do aukcie vy?

"Sú to kopačky, v ktorých som ešte hrával ligu. Sú to posledné kopačky, ktoré som mal doma."

"Pravdou je, že my pacienti nemáme nejakú, ako by som to povedal....O čo by sme sa mohli oprieť a čo by nám pomáhalo. Ale veríme, alebo aspoň ja za seba verím, že niečo príde. To ná pomáha prežiť ďalší pekný deň. Je tam stále nejaká nádej.“